(zdroj: OZ Post Bellum)LUČENEC. Priestranstvo pred hlavným vchodom do synagógy v Lučenci je od pondelka 2. marca atraktívnejšie. Pozornosť tu púta výstava s názvom Po 2. svetovej vojne. Domáci aj návštevníci centra Novohradu si ju môžu pozrieť do 31. marca.
Podľa informácií, ktoré poskytol manažér Marian Jaslovský, výstava Občianskeho združenia (OZ) Post Bellum nadväzuje na jeho osvečený koncept putovných expozícií.
"Približuje 15 príbehov ľudí, ktorí prežili 2. svetovú vojnu. Profily ľudí, ktorí prežili peklo sú umiestnené na veľkoplošných transparentoch na štyroch vežiach. Autorom portrétov je fotograf Tomáš Halász a grafiky „Bojovník proti fašizmu“ umiestnenej na titulnom paneli je Matúš Maťátko," priblížila Sandra Polovková, riaditeľka spomínaného OZ a pokračovala:
"Medzi hrdinami výstavy nájdete napríklad Martu Szilárdovú, preživšiu geto, koncentračný tábor Auschwitz a pochod smrti. Jej neuveriteľný príbeh sme zaznamenali aj v našom podcaste. Ďalším hrdinom novej výstavy je právnik a novinár, väzeň v koncentračnom tábore a partizán Otto Šimko. V roku 2017 dostal Cenu pamäti národa."
V súvislosti s výstavou Polovková pripomenula základnú úlohu OZ ktorou je dokumentovať príbehy.
„Dôležité je však, aby sme ich aj rozprávali ďalej, aby žili a nezostali len v našej databáze www.pametnaroda.cz. Misia Post Bellum sa dá zhrnúť do triády ,dokumentujeme, vzdelávame, rozprávame‘. Domnievame sa, že poučenie z histórie je také silné, že má šancu zabrániť návratu niektorej z totalít 20. storočia," ozrejmila Polovková s tým, že v portfóliu Post Bellum sú momentálne tri výstavy, ktoré boli minulý rok v 17 mestách Slovenska.
Citát z textu Tomáša Zálešáka, vedúceho redakcie Pamäť národa a štvrťročníka Príbehy 20. storočia, ktorý je celý umiestnený na hlavnom paneli výstavy:
Výročie konca 2. svetovej vojny a porážky nacistického Nemecka u nás oslavujeme oficiálne ako výročie „víťazstva nad fašizmom“. Avšak uvedomenie si jeho skutočnej dôležitosti a vyvodenie dôsledkov z udalostí by nemali končiť pri opakovaní hesiel verejných rituálov, ktoré väčšina občanov vnútorne neprežíva, iba unavene, ba niekedy s cynizmom registruje. To svedčí o viacerých nedoriešených problémoch, ktorých naliehavosť rastie v dobe, keď ústava slobody a zastupiteľská demokracia musia čeliť náporu radikálneho spochybňovania.
Víťazstvo v druhej svetovej vojny prinieslo, tak ako už mnohé víťazstvá pred ním, nejednoznačný koniec a lekcie, ktoré bolo možné rôzne interpretovať a dezinterpretovať. Ideologické skresľovanie zbavovalo, a v mnohých prípadoch dodnes zbavuje zmyslu kľúčové udalosti 20. storočia. Krajiny, ktoré sa po skončení vojny na desaťročia ocitli v komunistickom tábore majú v tomto svoju unikátnu skúsenosť, ktorá nebola vždy dostatočne pochopená ani zhodnotená v šťastnejších častiach Európy či v širšie poňatom slobodnom svete. A svoju unikátnu skúsenosť majú zvlášť národy bývalého Sovietskeho zväzu, ktoré prešli utrpením nielen v boji proti nacistom či pod ich okupáciou, ale nespočetné množstvo ich príslušníkov padalo za obeť vlastnému totalitnému režimu. A koniec koncov, 8. mája skončila vojna v Európe. Kruté boje však naďalej pokračovali vo východnej Ázii a v Tichomorí, so známymi následkami, ktoré tiež patria k symbolike katastrofy 20. storočia.
Autor: mb
