KLENOVEC. Dedina učupená pod Klenovským Veprom bola kedysi známa spracovaním ovčej vlny. Z tradičného remesla zostala už len jeho niekdajšia sláva.
Kvalitné výrobky šikovných Klenovčanov vytlačil z pultov lacný tovar z Ázie.
Aktuálne však takmer zabudnutej tradícii svitá na lepšie časy.
Klenovské guby pochoval lacný tovar z Ázie Čítajte Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK) avizoval, že v Klenovci plánuje vybudovať sociálny podnik, zameraný na spracovanie ovčej vlny.
A má šťastie aj na mentora projektu. Je ním Ján Fotta, ktorý je v dedine, a možnože aj na Slovensku, jediným gubárom. Dnes chlpaté koberce, ako mnohí guby nazývajú, vyrába doma.
Župan Ján Lunter s podpredsedom BBSK Romanom Malatincom už zámer kraja predstavili aj rezortom pôdohospodárstva a životného prostredia.
„Chceme, aby nám štát v tomto pomohol, pretože ovčia vlna je sortiment, ktorý nie je spracovaný a naši ovčiari s tým majú evidentný problém. Takýto sociálny podnik by mohol vzniknúť v Klenovci, kde je ovčiarska tradícia a kedysi tam bola práčka na vlnu. Chceme ovčej vlne nájsť využitie v stavebnom priemysle, ale i v oblasti tradičnej kultúry. Preto som absolvoval aj stretnutie na ministerstve kultúry,“ vyjadril sa ešte na sklonku uplynulého roka Malatinec.
Atraktívne plány
Snahu o obrodu vymierajúcej tradície víta aj spomínaný gubár Ján Fotta.
Nezamestnaní dostali šancu vďaka cesnaku Čítajte „Teší ma, že dlhodobé úsilie dospelo k zdarnému projektu. Na začiatku bol podnet, ktorý prišiel z CHKO Poľana, odkiaľ oslovili kraj aj mňa, keďže vedeli, že robím okolo vlny. Patrí im veľké poďakovanie, pretože predtým sme hľadali rôzne možnosti na obnovu spracovania vlny v našej obci, avšak bezúspešne. Spojazdniť sociálny projekt sa nám nedarilo,“ vyjadril sa mentor projektu s tým, že podľa jeho vedomostí ministerstvo už finančnú podporu prisľúbilo, takže zámer určite získa reálne kontúry.
„V pláne je vybudovať ucelenú linku s práčovňou aj spracovaním vlny. Záujem je aj zo strany Ústredia ľudovej umeleckej výroby, takže v pláne je aj výroba tradičných výrobkov. Tá by tvorila zhruba 10 – 15 percent produkcie sociálneho podniku. Počíta sa aj s predajom cez obchodnú sieť. Tiež by sa vyrábali priadze, ktoré sa na Slovensko dovážajú z celého sveta. Žiaľ, ľudia si ich vedia kúpiť zahraničné, len tých slovenských niet. Menej kvalitná vlna poputuje do stavebného priemyslu, kde je využiteľná ako izolačný materiál. Skrátka, mal by to byť ucelený projekt,“ ozrejmil Fotta.
Každé nové pracovné miesto je dobrou správou
Starostku Klenovca Zlatu Kaštanovú teší každá aktivita, ktorá môže do regiónu s najvyššou mierou nezamestnanosti v krajine priniesť pracovné miesta. V prípade spomínaného sociálneho podniku by ich malo byť na začiatku 10.
„Tento zámer má určite opodstatnenie a som takejto aktivite župy priaznivo naklonená. Napokon, ovčiarstvo a spracovanie ovčej vlny ku Klenovcu patrí. Kedysi tu bolo veľmi rozšírené. Okrem toho by sa rekonštrukciou chátrajúcej budovy, v ktorej kraj plánuje oživiť tradíciu, zatraktívnila časť obce, kde sa ľudia chodia prechádzať. Verím, že sa v tomto smere niečo udeje, aj keď aktuálne všetky rozvojové aktivity brzdí koronavírusová pandémia,“ povedala starostka.
Tržba za vlnu nepokryje ani náklady na strihanie
Podľa slov Jána Fotta zlá situácia, týkajúca sa spracovania ovčej vlny, na Slovensku pretrváva. Chovatelia, strihajúci ovce, dokážu vlnu predať skutočne len veľmi biedne.
„Väčšinou to funguje len ako barterový obchod, výmenou za kŕmnu soľ. Ak aj niečo predajú, tak buď do Čiech, Poľska, Maďarska, alebo na Ukrajinu. To, čo naši výkupcovia za vlnu ponúkajú, nepokrýva ani náklady na strihanie oviec,“ povedal bývalý zdravotník, ktorý s výrobou gúb začínal v roku 1979. Vtedy mal 26 rokov a bol najmladším gubárom v Klenovci. Okrem gúb ho preslávili aj gubane, teda tradičné kabáty, o ktoré je čoraz väčší záujem.
„Kedysi nechýbali žiadnemu gazdovi, valachovi či pastierovi. Gubane v lete chladili, v zime hriali. Tiež vynikajúco chránili pred nepriaznivým počasím. No a v poslednom čase sa o ne zaujíma čoraz viac ľudí, čo ma, samozrejme, teší,“ zakončil zručný Klenovčan, vďaka ktorému ešte tradičné remeslo úplne nezakapalo.
Budovanie sociálnych podnikov je pre vedenie BBSK jednou z priorít.
Ešte v druhej polovici uplynulého roka vyzvalo farmárov aj malých producentov s cieľom vytvoriť sociálne podniky, z ktorých lokálne produkty by putovali napríklad do škôl alebo zariadení sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti kraja.
Podľa slov župana Jána Luntera sa v krátkom čase prihlásilo pätnásť záujemcov.
Za zmienku stojí aj fakt, že župa má registrované už dva sociálne podniky, v ktorých našlo uplatnenie zhruba tridsať ľudí zo sociálne znevýhodneného prostredia.
