HRIŇOVÁ. Príbeh vážne chorej matky, bojujúcej za zdravie svojich detí, vháňa slzy do očí. Zdravotný stav útlej ženy sa zhoršuje, ani syn na tom nie je o nič lepšie.
Starostlivá matka sa tiež obáva o svoju dcéru, ktorej pred pár rokmi diagnostikovali cystu v hlave.
S Kamilkom je to čoraz horšie
Lenka Nečeporuková z Hriňovej veľmi dobre vie, aké je to obracať v rukách každé euro, kým sa rozhodne, na čo ho použije. Nie je naučená rozhadzovať. Napokon, vyrastala v skromných podmienkach. Vychovali ju starkí.
Choroby nie sú lacnou záležitosťou. Poriadne vyšťavia telo aj rodinný rozpočet.
Štvorčlenná rodina musí mesačne vyžiť z necelých piatich stovák. Odkázaná je na pomoc dobrých ľudí.
Donedávna sa mohla spoľahnúť aj na príjem otca Kamila. Ten však musel napokon zostať doma, keďže zdravotný stav pätnásťročného syna sa začal zhoršovať.
S ťažkým tínedžerom si útla Lenka sama sotva pomôže. Chlapca totiž treba aj prebaľovať.
„Tešili sme sa, keď k dcérke Anne Márii pribudol Kamilko. Bol vytúženým dieťaťom. Aj keď sa zdalo, že je s ním všetko v poriadku, podvedome som cítila, že sa s ním deje niečo zlé,“ spomína osudom ťažko skúšaná žena. Lekári hovorili o oneskorenom vývoji. „Vraj sa to po troch rokoch zlepší,“ utrúsila smutne Lenka.
Nezlepšilo sa. Skôr naopak. Kamilkov svet sa zúžil len na televíziu. Dookola pozeral tú istú rozprávku. Lenka ho zobrala k psychiatričke.
„Moja predtucha sa potvrdila. Kamilkovi diagnostikovali Kanerov syndróm, teda najťažší stupeň autizmu, mentálnu retardáciu, detskú mozgovú obrnu a slinotok. K tomu sa pridružili epileptické záchvaty. Je ich čoraz viac. Zhoršil sa mu aj zrak.
Choroba kvári aj starostlivú mamu
Lenka to skutočne nemá jednoduché. Aj ju o silu oberá choroba. Nádor, ktorý sa usadil na jej mozgu, sa zväčšil.
„Myslela som si, že operácia by mohla byť riešením. Lekári ju však neodporúčajú. Nádor je vzadu za očnými buľvami. Mohla by som oslepnúť,“ zalesknú sa slzy v očiach Lenky.
Vážnu diagnózu jej neustále pripomínajú silné bolesti hlavy. Tiež prestala počuť na jedno ucho.
Bez pomoci to sotva zvládnu
Rodine, ktorá sa ocitla v skutočne neľahkej situácii, veľakrát nevystačia peniaze ani na potrebné lieky.
„Keby nebolo svokry, neraz by sme nemali ani na ne a ani na jedlo,“ dodala Lenka, ktorá ani na chvíľu neuvažovala o tom, že by svojho syna, o ktorého sa treba starať 24 hodín denne, dala do ústavu. Materinské srdce jej to nedovolí.
Aj keď je jej život poznačený bolesťou a plný sĺz, nezúfa. Verí, že aj napriek zlým časom sa nájdu dobrí ľudia, ktorí jej rodine, tak ako aj v minulosti, pomôžu.
„Pre seba nechcem nič. Všetko robím pre svoje deti. Chcem, aby bol ich život šťastnejší, ako je ten môj,“ zakončila milujúca matka.
