Článok si môžete prečítať aj v aktuálnom vydaní týždenníka MY Novohradské noviny.
FIĽAKOVO. Väčšinu života zasvätil trénovaniu iných. Svoje skúsenosti vštepil do viacerých futbalistov z okolia, no pod jeho krídlami vyrástli aj mená, ktoré prerazili za hranicami regiónu.
Trénoval napríklad mladého Patrika Le Gianga a dozeral aj na prvé futbalové kroky dvoch slovenských reprezentantiek.
Futbalový tréner Štefan Bozó na ihrisku pracoval s dospelými, ale najmä s mládežou dlhých 40 rokov. Pre dlhodobé zdravotné ťažkosti a vyšší vek sa však rozhodol odložiť trénerskú taktovku do zásuvky.
Nepríjemná hráčska skúsenosť
Športový bonzáčik
► Koho historky nepatria do novín, kto je asi pod papučou a o čom by vedeli rozprávať dvere na šatni?
► Pipíška je postrachom rozhodcov, casanovu Hornyáka poznajú aj za hranicami
► Šaman Michalík potrebuje zdravotnú aj cez polčas, Ľupták so Šulekom strieľajú bomby
► Püšpökymu treba vlastnú loptu, Iboš by meškal, aj keby za to dostával pokuty
► Dobiáš hádže na rozhodcov nevinné pohľady, Kováč si berie ihrisko na chrbát
Rodák z mesta pod Fiľakovským hradom začínal ako hráč. K najpopulárnejšiemu športu privoňal ešte ako malý chlapec.
„Keď som mal 9 rokov, umrel mi otec. Odvtedy ma čiastočne vychovávala aj ulica, kde sme s kamarátmi hrávali futbal. Tam som sa zoznámil s týmto športom. Neskôr som sa ako mládežník pridal k futbalovému družstvu, kde som zbieral prvé skúsenosti z organizovaného futbalu,“ rozpovedal Bozó, ktorý hrával striedavo v ofenzíve na krídle aj v zálohe.
Postup v hráčskej kariére mu však začali sťažovať problémy so zrakom.
„Nemal som najlepšiu techniku, ale bol som rýchly a vytrvalý. Aj preto som mal stabilné miesto v základe. V jednom zápase sa mi však futbal znechutil. Rozhodoval v ňom arbiter, ktorý bol viditeľne pod vplyvom alkoholu. Proti nášmu tímu nariadil tri jedenástky a mňa vylúčil, hoci som predtým nikdy nedostal ani len žltú kartu.
