HNÚŠŤA. Mám rada inakšie dni. Tak nazývam tie, ktoré už ráno sľubujú niečo nevšedné, niečo, čo nepatrí do kategórie bežných pracovných. V novinárskom fachu je síce tých inakších dní pomerne dosť, no tento bol predsa len výnimočnejší.
Chystala som sa okúsiť primátorský chlebíček. Stráviť deň v meste, vzdialenom od Lučenca takmer hodinu cesty, kde som doposiaľ chodila len klásť otázky a cvakať fotoaparátom. Teraz som mala byť na druhej strane.

A tak, ako som si počas cesty do Hnúšte, keď sa z rádia ozvala skladba od Chinaski Pohoda, klídek, tabáček, hovorila, že presne takýto deň ma čaká, tak zakrátko som zistila, že žiadna pohoda ani klídek to nie je a aj toho „tabáčeka“ je popri riešení desiatok veľkých vecí a stoviek drobností skutočne pomenej.
Darmo, každé mesto si žije svoj vlastný život, ktorý je zmesou bežných radostí, starostí aj problémov.

Ako sa hovorí: vždy je čo hasiť. Tiež sa mi potvrdilo, že ľudia odjakživa hľadajú pravdu na dvoch miestach. Na fare a úrade. A aj keď je primátorovanie zaujímavé, rozhodne by som s Romanom Lebedom nemenila.
Tajné akcie tajnými nezostali
Hodiny ukazujú 7.30 a ja míňam tabuľu s nápisom Hnúšťa. No, meškať dve – tri minútky na novom pracovisku síce nie je dobrá vizitka, no v kútiku duše verím, že aj tak budem na úrade prvá. Mýlim sa. Roman už podupkáva na chodníku a čosi rieši.
Nie je čas na zbytočné debaty, nebodaj rannú vzpruhu v podobe kávy. Tú si vychutnáme až po povinnej jazde mestom. Kadečo mohlo odvčera pribudnúť aj odbudnúť. Všade sa nájdu takí, čo zanechávajú po sebe podpisy v podobe odpadkov či nebodaj niečoho rozbitého.

V Hnúšti aktuálne razia politiku týkajúcu sa nakladania s odpadom s dôrazom na separovanie. V mnohých prípadoch úspešne, no stále sú tu lokality, v ktorých ľudia doslova kašlú na životné prostredie. Tu fotopasca, tam fotopasca, až je z toho vskutku zaujímavý dokument.
Aha, pánko z okresu Detva sa terigal so starou práčkou až kdesi do Hnúšte, aby ju tam pod rúškom tmy na sídlisku vyhodil. Nezabudol ani na ostatný odpad, ktorý sa v aute nakopil.
“Sme celá rodina v karanténe. Nemá nám kto zbehnúť pre lieky a na nákup. Viete to zariadiť?
„
Ani pani, ktorá sa neunúvala vrece s odpadom hodiť do kontajnera, ale šikovne ho šupla vedľa, netušila, že pozorné oko kamery už dokumentuje jej nenápadnú akciu. Preč odkráčala zjavne spokojná a najmä ľahšia o poriadne vrece odpadu.
Na úrade sme si jej hollywoodsku minútu slávy pozreli spolu s náčelníkom mestskej polície Petrom Rukavicom na veľkej obrazovke.