LUČENEC. Nazývali ho futbalovým virtuózom, po príchode na ihrisko dokázal zmeniť obraz hry v prospech svojho tímu. Hoci je odchovancom Trenčína a šancu blysnúť sa dostal v Slávii Praha či Interi Bratislava, zakotvil v Novohrade a Gemeri-Malohonte.
Z Poltára len do Liverpoolu, Husanika volali aj do prvej ligy. Mohol som dosiahnuť viac, tvrdí kanonier Čítajte Andrej Kamendy (37) patrí k hráčom, ktorých futbalová verejnosť v našom regióne dobre pozná. Zárezy zbieral v LAFC Lučenec, MFK Zvolen, TJ Baník Ružiná, MŠK Novohrad Lučenec, FK Tornaľa či OFK Olováry.
Pozornosť na seba pritiahol aj svojím trénerským debutom, v ktorom priviedol treťoligistov Lučenca k titulu jesenného majstra.
Tvrdí, že po koronakríze sa už možno na ihriská nevráti a vo futbale bude pokračovať len ako kouč.
Týždenník MY Novohradské noviny ostrieľaného záložníka a trénera vyspovedal. Kamendy sa rozhovoril o časoch pred Lučencom, o premenlivej situácii v LAFC, skúsenostiach z Corgoň ligy i o angažmáne v MŠK Novohrad a svojej budúcnosti.
Aj toto sa dočítate...
• Ako sa dostal do Lučenca.
• Prečo chcel hneď po príchode do centra Novohradu odísť.
• Ako si spomína na časy v Slávii Praha či Komárne.
• Prečo po Prahe už nehral v zahraničí.
• Čo mu znemožnilo blysnúť sa v Interi Bratislava.
• Prečo ostal Lučencu verný aj napriek kritike a nezhodám s vedením.
• Čo stálo za jeho úspešným trénerským debutom u mužov MŠK Novohrad.
• Za akú najvyššiu sumu prestúpil.
• Ako sa cíti v úlohe mládežníckeho trénera a pod kým sa mu hralo najlepšie.
Ste rodákom z Hlohovca. Ako sa západniar dostane do Lučenca?
To je dlhý príbeh. Vôbec som to tu nepoznal. Vedel som len, že Lučenec je druholigový nováčik. Nevyšla mi skúška v Zlatých Moravciach, tak som skúsil Lučenec. Odohral som prípravné zápasy a vzali ma.
Mojím zámerom bolo ísť do Lučenca len na pol roka, trochu sa zviditeľniť v druhej lige a ísť ďalej. Napokon som tu ostal dlhšie. Spätne to však hodnotím ako dobrý krok, lebo som tu našiel super partiu.
Takže to nebola láska na prvý pohľad?
Aby som bol úprimný, nie. Prvýkrát ma do Lučenca doviezol otec. Vtedy sa na štadióne robilo ihrisko a prerábali šatne na druhú ligu. Prvý dojem nebol dobrý. Otcovi som hneď povedal, nech ma odvezie naspäť. (smiech)
