LUČENEC. Na začiatku bol príbeh, do ktorého osud miestami prilial poriadnu dávku trpkosti a bolesti. Príbeh o mladom dievčati, ktoré prežívalo veľkú lásku, o narodení synčeka s Downovým syndrómom aj o dňoch plných otázok, na ktoré neprichádzali odpovede. Tiež o odchode partnera, ktorý mal byť oporou.
Kto očakáva riadky plné sĺz, výčitiek a bezmocnosti, nedočká sa ich. Tento príbeh nabral totiž úplne iný smer.
“Mamička moja milovaná, modlím sa za Vás, ja verím, že všetko je v rukách Božích, že všetko má svoj hlbší zmysel. A učím to aj moje sestry. Vďaka Vám sme oveľa, oveľa lepší ľudia. Vy ste zázrak sama o sebe. Nepoznám lepšieho človeka na tomto svete. Veľmi Vás ľúbim, oddychujte, som stále s Vami."
Toto je posledná SMS, ktorú Marcela poslala svojej mamičke.
„
Je o odhodlaní, pevnej vôli a nezlomnej vnútornej sile matky dnes už mladého muža Ivana, ktorý je živým príkladom toho, že aj ľudia s Downovým syndrómom môžu v živote dokázať skutočne veľké veci.
Je o ľuďoch, ktorí už sedem rokov vítajú ľudí na mieste, kde telo načerpá novú silu, duša pookreje, na mieste, ktoré vonia bylinkami, kde dobré slovo hladí rovnako ako šikovné ruky masérov a kde akoby ste podvedome začali viac vnímať aj veci duchovné, nechali prehovoriť svoje vnútro, ktorému sa v dnešnom víre rýchleho života veľakrát nedostáva pozornosti, akú by si zasluhovalo.
Mladý futbalista prišiel o nohu, má nefunkčnú ruku. Druhú šancu však nepremrhal (+ VIDEO A FOTO) Čítajte Regeneračné Ivi centrum v Lučenci poznajú už mnohí Novohradčania. Najmä jeho majiteľa Ivana Bobáľa, alias Iviho, šikovného maséra, ktorého možnože bežne stretávajú v meste, keď si ide kúpiť svoje obľúbené krížovky.
Zlé časy prekonala aj vďaka viere a podpore rodiny
Našťastie, slová lekárov, ktoré jeho mamu Marcelu po narodení vytúženého dieťatka šokovali, sa doslova nenaplnili.
„Nešetrným spôsobom mi oznámili diagnózu a veľmi zlé prognózy,“ spomína Marcela Žitňáková na slová, ktoré vo chvíli, keď sa mala najviac radovať, trhali jej srdce.
„Nie, neuverila som im. Nevzdala som sa. Dennodenne som prosila Boha o silu a trpezlivosť. Každý deň som s Ivim cvičila Vojtovou metódu, veľa som sa mu venovala, aby mal čo najviac podnetov na rozvoj. Veľkou oporou mi bola rodina. A Boh mi poslal do cesty ľudí, ktorí mi pomohli a posunuli ma vpred. Potrebovala som čas, aby som všetko dokázala prijať a prestala s tým bojovať,“ povedala matka, ktorá ako anjel rozprestrela krídla nad svojím dieťaťom už pred 28 rokmi a dodnes sú pre Iviho ochranou a oporou.
Pod jeho rukami boľavé telá pookrejú
Dnes je Ivi mladý muž, ktorý si vie zastať svoju prácu. Veselý, vtipný, inteligentný a rozhľadený. Okrem toho, že pod jeho rukami pookrejú boľavé telá, rád pomáha pri domácich prácach. Rád lúšti krížovky, maľuje antistresové omaľovánky, hráva s maminou scrabble. No a večer je čas na jeho obľúbené seriály.
„Ako masér prichádza do styku s mnohými ľuďmi. Je socializovaný, má veľa
