POLTÁR. V Poltári aj za jeho hranicami ho poznajú najmä ako športovca a organizátora bojových galavečerov Carnage Night či dní športu a pohybu. S jeho menom je spojený aj klub Carnage Poltár, v ktorom vychováva mladé talenty, i s fitkom Siťák Gym.
Miluje jedlo, výzvy, šport a zdravý životný štýl. Hosťom v rubrike športové naj bol zápasník, tréner a organizátor športových podujatí Peter Sitor.
Aký bol váš najnepríjemnejší športový zážitok?
Peter Sitor
Vek: 36
Prezývka: Siťák
Zápasil za: ako deväťročný za karate klub pod vedením Karola Filku; ako osemnásťročný za boxerský klub; ako dvadsaťjedenročný za anglický Saints Gym; od roku 2010 Muay Thai Poltár Carnage Club
Dosiahnuté úspechy: „Pre mňa najväčším úspechom bola príprava a vystúpenie na vlastnom podujatí Carnage Night a všetko okolo toho. Kto nezažil, nepochopí.“
V súčasnosti: tréner v Carnage clube Poltár a Siťák Gyme
Pri spomienke na nepríjemný športový zážitok mi v hlave alebo možno niekde v srdci ostal zápas s talianskym šampiónom Alessandrom Crescenzym, s ktorým mi talianska federácia dohodla zápas.
Ten som absolvoval po veľmi dlhej pauze a navyše na svojom galavečere. Nepríjemný zážitok to nebol pre moju prehru, skôr som bol nahnevaný na svoju premotivovanosť, s akou som do zápasu šiel, a to sa mi aj vypomstilo.
V podstate aj tento nepríjemný moment mi niečo do života dal.
Čo považujete za svoj najväčší športový úspech?
Najväčší úspech v športe je pre mňa splnený sen, že som si dokázal pred rokmi založiť vlastný klub a fitko, ktoré fungujú dodnes.
Získal som tu mnoho skúseností, pripravil som niekoľko desiatok športovcov, vrátane seba, na rôzne amatérske a profesionálne súťaže aj na svetovej úrovni s medailovými umiestneniami.
V rámci nich som zorganizoval niekoľko profesionálnych podujatí a hlavne som vďaka športu spoznal veľa skvelých ľudí a navštívil mnoho miest na Slovensku a vo svete.
A toto spektrum považujem za skutočný úspech, ktorý mi už nikto nikdy nezoberie.
Akému inému športu by ste sa venovali, ak by ste si nemohli vybrať bojové športy?
Skutočne netuším, aký iný šport by som si vybral, ak nie niektorý z tých, ktorým sa venujem od útleho detstva.
Mnoho ľudí si myslí, respektíve sa domnieva, že bojové športy môžu robiť a robia ich len vymleté hlavy, no ja si myslím a aj som o tom presvedčený, že to nie je o športe, ale o človeku ako takom.
Bojové športy sú veľmi komplexne zamerané a paradoxne pri tréningoch je veľká časť prípravy bez fyzického kontaktu. Vo veľkej miere je to o rozvoji kondície, sily, reflexu, rýchlosti, technike a premýšľaní, nie o bezhlavom mlátení sa. Pre mňa je tento šport skvelý učiteľ, ktorý mi pomáha v rozvoji sebadisciplíny a hlavne ma celý život učí pravidlám a harmonogramu, ktoré sa nedajú oklamať.
Dajú sa len dodržiavať, lebo inak sa to vráti ako bumerang.
Aký je váš nesplnený športový sen?
Mal som nejaké tie športové sny ešte v Anglicku, ktoré som však neuskutočnil pre rôzne okolnosti. Zrejme to tak malo v mojom živote byť, lebo nič sa nedeje náhodou.
Na ktorý moment svojej športovej kariéry ste najviac hrdý?
Na ten, ktorý ešte len príde. (smiech)
Aký bol najväčší športový trapas vašej kariéry?
Pravdupovediac, asi taký ani nemám. Respektíve, na taký, že by som naň nevedel zabudnúť, si momentálne, chvalabohu, nespomínam.
Kto je alebo kedysi bol vaším športovým vzorom?
Nikdy som nemal športový a ani žiadny iný vzor. V niektorých športovcoch som videl a aj stále vidím určitým spôsobom motiváciu, no nenazýval by som ich vzorom.
Ak by ste mali takú moc, ktorý šport by ste zrušili, a prečo? Prípadne, ktorý šport nemáte rád?
Nemyslím si, že by to bola objektívna moc, aby som mohol zrušiť nejaký šport. Naopak, myslím, že každý šport má niečo do seba, pokiaľ ho človek berie vážne.
Šport ako taký vedie k disciplíne a dodržiavaniu určitých zásad, ktoré človeku dajú postupom času veľmi veľa aj v iných oblastiach.
Sú športy, na ktoré sa jednoducho nevydržím pozerať dlho, ale to neznamená, že by nemali existovať.
Aký bol váš najkrajší alebo najlepší športový moment v ringu?
Stáť v ringu oproti súperovi pri slovenskej hymne pred úžasným domácim publikom.
To sú hrdé momenty, ktoré sú na nezaplatenie a ostanú so mnou navždy.
Koho považujete za svojho najväčšieho športového rivala?
Nemám športového rivala, ktorý by mi nedal spať. Tým nechcem povedať, že taký neexistuje, nájde sa ich kopec, ale túto otázku v hlave vôbec neriešim.
Kto je vaším najväčším športovým priateľom?
Najväčším športovým priateľom sú moji zverenci. Aj keď sa to puto časom mení, v športovej časti srdca ostáva navždy.
Aké je vaše najobľúbenejšie jedlo a nápoj?
Uff, to je ťažká otázka, jedlo mám veľmi rád. Myslel som na krevety s thajskými rezancami a orieškami, ale dám si aj bryndzové halušky. (smiech) No a z nápojov je top čistá voda, ale ani pivko nie je na zahodenie.
Aký je váš najobľúbenejší film alebo seriál?
Televízor pozerám minimálne, dokonca programy v TV mám zrušené. Ale ak zalovím v pamäti, tak spomeniem Million Dollar Baby alebo filmy na spôsob Statočného srdca, Posledného samuraja či Gladiátora.
Aká je vaša obľúbená kapela, spevák alebo hudobný žáner?
Hudbu si vypočujem v podstate akúkoľvek okrem tvrdého metalu.
Aká je vaša najobľúbenejšia kniha?
Mám rád všeobecne motivačné knihy.
Ktorú činnosť robíte najradšej a prečo?
Zobúdzam sa. Vtedy viem, že som dostal ďalšiu možnosť na niečom pracovať.
Kto je váš najobľúbenejší slovenský a aj zahraničný športovec/športovkyňa?
Je to podobné ako pri športových vzoroch. Nikto konkrétny, ale z viacerých mám obľúbené niečo.