ĎUBÁKOVO. Pohľad na Ďubákovo navodzujem dojem o peknom, bezstarostnom živote. No o tej "bezstarostnosti" tamojší vedia rozprávať. A neraz aj s hnevom v hlase.
Chalupársky a turistický raj mal už dávno ustúpiť prečerpávacej vodnej elektrárni.
Vláda avizuje reformu
Zatiaľ čo sa výletníci prišli do dedinky kochať, domáci spínali ruky. Plány a projekty hovorili jasnou rečou. Vykúpiť, vysťahovať, stavať a ešte predtým zovrieť do jarma v podobe stavebnej uzávery.
Mnohí žili v strachu a neistote. Opustiť dedovizeň, posiatu mozoľmi, vnímali ako pomalú smrť. Mladí sa rozpŕchli po svete a hŕstka domácich sa dala na boj s úradmi aj súdmi.
Vodnú elektráreň na Ipli tam mali začať stavať pred tridsiatimi rokmi. Avizovaný termín rozbehnutia prác však dvakrát odsunuli. Najprv sa hovorilo o roku 1996, neskôr sa skloňoval rok 2005.
Lentvora. Dedina, kde ľudia nepotrebujú mobily, obchod ani krčmu Čítajte Veľkolepé plány ožili aj o desať rokov neskôr, no aktuálne sa zdá, že vláda má iné úmysly. Minulý mesiac totiž avizovala reformu Štátnej ochrany prírody a Environmentálneho fondu. V rámci nej chce prehodnotiť rozsah plánovaných malých vodných elektrární z Vodného plánu Slovenska.
V hre je definitívne zrušenie viacerých plánovaných investícií. Týka sa to aj vodnej nádrže Ipeľ (Ďubákovo).
Nemohli rekonštruovať ani budovať
Ďubákovčania veria, že z ich dedinky sa nikdy nestane len modrá bodka na mape. Spomienky na neľahkých 15 rokov, počas ktorých nemohli stavať ani rekonštruovať, aby cena nehnuteľností nebola pri ohodnocovaní vyššia, časy, kedy v úradných dokumentoch stálo, že obyvateľstvo sa ponechá len na dožitie, jatria rany na duši aj dnes.
Napokon im ústavný súd dal za pravdu. Sudcovia hovorili o porušení základných práv.
„Boli to ťažké roky,“ povzdychne si bývalá starostka Ďubákova Elena Blahutová.
