LUČENEC. Prvý máj sa dá osláviť rôzne, my sme sa počas neho rozhodli dokončiť putovanie po Južnej turistickej magistrále. Tá vedie od hraničného prechodu v Kalonde do Šiatorskej Bukovinky. Vyše 20-kilometrovú trasu sme rozdelili na dve etapy. Ako štart sme si v oboch prípadoch zvolili rozhľadňu pri Lipovanoch, ktorá sa nachádza takmer presne v strede trasy.
Opis nášho pochodu z Lipovian do Kalondy sme priniesli v čísle 15 našich novín. Ten vyústil aj do stretnutia zo starostom Lipovian Vladimírom Kumštárom, ktorý nám vysvetlil niektoré podrobnosti ohľadom Južnej turistickej magistrály. Tie spracujeme v samostatnom článku. Musíme však skonštatovať už teraz, že od našej poslednej návštevy počas veľkonočného víkendu pribudlo niekoľko pozitívnych noviniek.
Novinky od poslednej návštevy
Tip na výlet: Pár schodov do neba i za hranicu I. Čítajte Prvou je vznik parkoviska, ktoré sa nachádza v Lipovanoch pri kostole, ďalšou niekoľko nových lavičiek, ktoré poskytnú oddych na ceste k rozhľadni.
Aj tentokrát sme po zaparkovaní, ako pri prvej túre, skočili do miestnych potravín na zakúpenie nejakých sladkostí, lebo doplňovanie cukrov nie je na zahodenie pri dlhšej túre.
Po druhýkrát sa už zdala cesta k rozhľadni akoby kratšia, ale oddych po nej na lavičkách pod rozhľadňou aj teraz dobre padol. Po ňom sme rázne vyrazili po trase magistrály, lemujúcej štátnu hranicu a migrujúcej takmer neustále zo Slovenska do Maďarska.
Tu by sme chceli odporučiť tým, čo sa chystajú spraviť si výlet len k rozhľadni a späť, aby sa tiež vydali na túto stranu, lebo po asi štvrťhodinke dorazia na pekné rozsiahle trávnaté priestranstvo, kde sa im naskytne veľkorysý pohľad do Maďarska, ale i do slovenskej časti niekdajšej spoločnej župy. Tu je aj správne miesto na piknik alebo leňošenie na deke. Samozrejme, že prípadné odpadky si nezabudnúť zobrať domov. Toto by bol teda tip na výlet prvý.
Potrebné sú dve autá
Absolvovanie putovania po magistrále si za súčasných podmienok vyžaduje zložitejšiu logistiku. V našom prípade sme to vyriešili tak, že sme jedno auto nechali v Šiatorskej Bukovinke na konci Južnej turistickej magistrály a a druhým sme sa vybrali cez Čakanovce, popri pustovni a kaplnke na Galambe (kde sa dá spraviť krátka zastávka), a Ratku do Lipovian. Určite sa aj vám bude páčiť cesta vedúca malebným údolím až do Trebeľoviec.
Ale späť k nášmu putovaniu. Nenáročnú prechádzku sme zakončili na jednom z mnohých posedení, ktoré sú na tejto trase a pri nich sú informačné tabule, informujúce o zaujímavostiach tohto malebného kraja. Niektoré sú, žiaľ, aj týmto smerom zarastené málinčím, a tak sa nedostanete niekedy ani k informačným tabuliam. Na každej nájdete aj odkaz na už neexistujúcu stránku www.magistralanovohradu.eu, čo potvrdzuje fakt, že o životnosť projektov financovaných Európskou úniou sa po piatich rokoch od ich vzniku už u nás málokto stará. Lebo aj za vznikom tejto magistrály treba hľadať peniaze z Bruselu a spoluprácu dvoch susedných štátov.
Len pripomenieme, že turistická magistrála, značená aj ako cyklotrasa, je po celý čas široká a ide o akúsi lesnú cestu, kopírujúcu štátnu hranicu.
Lesom hore i dole
Následne sme sa po chvíli už dostali do lesa, ktorý nás chránil pred dotieravými lúčmi slnka. Prvému opáleniu sme však už nestihli ujsť. Spevavé ticho lesa po chvíli preťal hluk viacerých motorov. Okolo nás sa prehnali štyria motorkári, pre ktorých je zvlnený profil hranice určite vyhovujúci. Pre naše nohy až tak nebol. Ale aj to je asi vec tréningu. Cez cestu sa nám po čase postavilo zopár stromov, ktoré nebol problém obísť, len bolo trochu divné, že nepadli na cestu pôsobením živlov, ale niekto ich spílil a nechal nimi zatarasenú trasu.
Po čase sme doputovali k mostu, ktorý preklenuje jednu roklinku a isto odkrojil z rozpočtu na budovanie tejto magistrály. Zišiel by sa mu už určite ochranný náter, ak má slúžiť dobre aj v nasledujúcich rokoch. Postupne sme sa priblížili k najväčšej výzve, a to prekonaniu výškového rozdielu okolo sto metrov na pomerne krátkom úseku, na konci stúpania som fučal viac ako po výstupe na Kráľovu hoľu.
„Chcel by som ho vidieť zdolávať cyklistu,“ zadychčaný som si pomyslel na vrchole. Potom už bol úsek po ďalšom prudkom klesaní pomerne nenáročný, ale nohy sme už ledva prepletali a aj deti, čo boli s nami, sa už čoraz častejšie pýtali, či už prídeme k autu. Jedine psík, ktorý s nami putoval, bol v nevídanej kondičke a stále neúnavne pobehoval okolo nás. Posledný a šťastný oddych sme absolvovali pri rozlúčení sa s hraničnými kameňmi a odbočke do Šiatorskej Bukovinky. Nohy nás viedli už len zotrvačne.
Rozhorúčené auto predstavovalo pre nás najkrajšie vyslobodenie. Na záver len konštatovanie, že sme si opäť vyskúšali, koľko toho zvládneme. Je na vás, či sa odvážite naše kroky nasledovať. Určite aspoň raz sa túto trasu oplatí prejsť. Otázne je, ako dlho budú ešte odolávať drevené prvky umiestnené na trase, ale aj bez nich sa bude dať určite absolvovať a bude to zážitok, na ktorý tak skoro nezabudnete.
