POLTÁR, RIMAVSKÁ SOBOTA, REVÚCA. Južné okresy Banskobystrického kraja sa radia medzi okresy s najnižšou zaočkovanosťou v krajine.
V Poltári dosiahla k 1. júnu len 20 percent, Rimavskej Sobote a Revúcej zhodne 23 percent a Detve 24 percent.
Ľudia javia o vakcináciu čoraz nižší záujem. Konzílium odborníkov odporúča podporovať zamestnávateľov v očkovaní zamestnancov. Tvrdia, že ak chce krajina predísť tretej vlne koronavírusu a opätovnému preťaženiu nemocníc, je dôležité, aby bolo zaočkovaných čo najviac ľudí.
Konzílium zároveň odporučilo realizovať očkovanie aj v ambulanciách všeobecných lekárov pre dospelých.
"Lekár je najčastejší a najdôveryhodnejší zdroj informácií o očkovaní. Ak očkovanie odporučí a vykoná ošetrujúci lekár, tak sa občan s najväčšou pravdepodobnosťou zaočkovať dá,“ informovalo konzílium s tým, že je tiež potrebné prísť s vakcínami za občanmi do obcí a spolu so starostami a všeobecnými lekármi organizovať očkovacie dni.
My sme sa v súvislosti s očkovaním proti ochoreniu covid-19 rozprávali s lekárkou Andreou Baníkovou, špecialistkou na kardiológiu a vnútorné lekárstvo.
Aktívne sa podieľa na očkovaní vo veľkokapacitnom vakcinačnom centre v Lučenci a tiež vyráža na cesty s mobilným vakcinačným tímom aj do obcí v okrese Poltár, ktorý sme spomínali v súvislosti s nízkym percentom zaočkovanosti.
Prečo je podľa vás v okrese Poltár a celkovo v Novohrade, na Gemeri či Podpoľaní nízky záujem ľudí o očkovanie proti ochoreniu covid-19?

Myslím, že dôvodov je viacero. V prvom rade socioekonomické. Okres Poltár patrí medzi najmenej rozvinuté okresy s vysokou mierou nezamestnanosti.
Z toho vyplýva aj nižšia potreba mobility za prácou či na dovolenku. Takže ľudia nie sú motivovaní k očkovaniu. Tiež nižšia dostupnosť vakcinácie. Ľudia na očkovanie musia dochádzať.
Vakcinácia v ambulanciách všeobecných lekárov, ktorí sú najbližšie ľuďom, sa ešte len pripravuje. Je tu aj strach a nedôvera očkovaniu v dôsledku opakovaných zmien vo vakcinačnej stratégii, zlej komunikácie a chaotických rozhodnutiach našich autorít, rezortu zdravotníctva, čo ľudia naozaj veľmi citlivo vnímajú a zneisťuje ich to v rozhodnutí ísť sa zaočkovať.
Na druhej strane, už mesiac očkujeme v okrese Poltár a vidíme, že ľudia, pokiaľ sa dostanú bližšie k vakcíne, dostanú adekvátne informácie od lekára, ktorému dôverujú, o očkovanie záujem majú.
Myslíte si, že ľudí odrádzajú aj tzv. hoaxy o nebezpečnosti očkovania, ktoré pomerne často zaplavujú sociálne siete? Napríklad vakcína AstraZeneca mala pomerne negatívnu reklamu, týkajúcu sa možného vzniku krvných zrazenín. Domnievate sa, že aj toto mohlo ľudí odradiť od očkovania?
Určite áno. Najmä u ľudí s nedostatočným prístupom k relevantným informáciám, ktorí sú náchylnejší veriť rôznych hoaxom šíriacim sa po sociálnych sieťach.
Ja, ako lekárka, verím autoritám, klinickým štúdiám aj vlastným skúsenostiam s očkovaním vakcínou spoločnosti AstraZeneca. Pri miliónoch zaočkovaných ľudí a tisíckach zachránených životov považujem vakcínu od AstraZeneca za účinnú a bezpečnú.
V zamknutej časti rozhovoru sa dočítate aj to
- či ochorenie covid-19 negatívne vplýva na kardiovaskulárny systém a či môže poškodiť srdce,
- akých pacientov v týchto dňoch zaznamenávajú v kardiologickej ambulancii vo zvýšenom počte,
- či je u "kardio" pacienta, ktorý prekonal ochorenie covid-19, nutná postcovidová rehabilitácia,
- či sa ľudia majú očkovania obávať.
Zaznamenali ste prípad, že človek, ktorému bola podaná prvá vakcína AstraZeneca už na druhé očkovanie neprišiel, resp. sa ňou odmietol dať zaočkovať?