LUČENEC. Na ľade stál prvýkrát ako trojročný, o rok neskôr pribudla do výbavy ku korčuliam aj hokejka.
V dvanástich rokoch si jeho talent všimli v hokejovom klube HK Dukla Trenčín, no kvôli študijným povinnostiam zostal v rodnom Lučenci. Hokej išiel postupom času do úzadia, no vďaka podobnosti s týmto športom mu učaroval florbal.
Neváhal a naskočil do kolotoča lučeneckej chlapčensko-dievčenskej florbalovej ligy, v ktorej pôsobil od jesene 2015 do jari 2018. Za jedinú sezónu sa mu podarilo nastrieľať viac než 100 gólov a ako vtedajší žiak ZŠ L. Novomeského dopomohol tejto škole aj k triumfu na krajskom kole vo florbale.
Jeho výkony nezostali nepovšimnuté - v roku 2018 si Lučenčanov talent všimli funkcionári detvianskeho družstva DTF Joxers, v ktorého drese sa hneď vo svojej prvej sezóne stal najlepším strelcom v kategórii starších žiakov. Aby mohol nastúpiť medzi mužmi v druhej najvyššej florbalovej súťaži na Slovensku, museli ho ako 15-ročného dvojnásobne ostaršiť. Na zápasoch Slovenského pohára v lete 2019 si mladíka všimol tréner juniorky AS Trenčín.
Klub mladého florbalistu angažoval do svojich služieb. Po niekoľkých mesiacoch medzi juniormi Trenčína mu tréner A-tímu ponúkol miesto v mužskom extraligovom družstve.
Do obdobia začiatku prvej (a následne i druhej) vlny pandémie stihol v najvyššej slovenskej florbalovej lige odohrať štyri zápasy, v ktorých zaznamenal jeden gól.
To je v skratke doterajší príbeh tínedžera Ľubomíra Ďuríka, aktuálne žiaka 2. ročníka na Gymnáziu Boženy Slančíkovej-Timravy v Lučenci, ktorý bol hosťom v našej rubrike Športové NAJ.
Aký bol Váš najnepríjemnejší športový zážitkok, na ktorý si spomínate?
V zamknutej časti článku sa dočítate aj:
- čo Ľubomír Ďurik považuje za svoj najvýraznejší úspech,
- aký bol jeho najkrajší moment na hracej ploche,
- akému športu by sa venoval, keby nehral hokej alebo futbal,
- aký bol jeho najväčší športový trapas
... a ďalšie zaujímavosti.
