Tento príbeh stále nemá svoj koniec. Napriek tomu už teraz dojíma svojou veľkosťou, oslovuje nás svojou ľudskosťou a nedovolí zabudnúť na ukrutnosti vojny.
V roku 1945 sa druhá svetová vojna blížila ku koncu. Nemecké vojská ustupovali cez naše územie pred ruským tlakom. Porazená armáda nechala svojich mŕtvych vojakov ležať na bojiskách po celom území Slovenska. Na pochovávanie nebolo času. Nemeckí vojaci končili v hromadných hroboch na miestach, kde zahynuli. Na konci mrazivého januára sa front na 2 týždne zastavil v horách okolo Ozdína a Turičiek. Veliteľ nemeckých „SS“ kapitán Kärscher niekde v poli „Im Felde“ píše list pánovi Eiselovi:
„Ako veliteľ oddielu plním dnes ťažkú úlohu, ktorou je oznámenie o zmiznutí Vášho syna, vojaka SS, Wernera Eisela. Po jednom útoku na kóte 454 metrov nad morom, 1 km od Etrefalva (Turičky) – Slovensko, dňa 17. 1. 1945 sa zistilo, že Váš syn sa nenachádza v oddieli. Vzhľadom na to, že všetky pátrania po zmiznutí syna ostali bezvýsledné, je možné, že Vášho syna dopravili do niektorej nemocnice, alebo bol prijatý do iného oddielu. Ak by ste dostali od Vášho syna akúkoľvek správu, oddiel prosí, aby ste nás informovali. V nádeji, že od Vášho syna dostanete v čo najbližšom čase svedectvo o jeho existencii, zostávam s pozdravom Heil Hilter.“
V roku 1997 našiel nadšenec pre históriu Štefan Tomaa hrob s dvomi nemeckými vojakmi nad obcou Ozdín. V máji 2005 spolu s jaskyniarom Fero Radingerom a priatemi odkryli alší hrob. O týžden neskôr Vitézovci z Poltára na rovnakom mieste objavili hrob s tromi nemeckými vojakmi. Za osem rokov sa objavilo šes nemeckých vojakov na kopci, ktorý je v mapách kótovaný vo výške 460 metrov asi kilometer od Turiiek. Práve tam sa zaínal písa tento príbeh.
Sedemnásroný syn Werner Eisel sa už svojmu otcovi nikdy neozval. Sestra a brat nezvestného vojaka zaali hne po vojne pátra po svojom súrodencovi. V roku 1993 poslali posledný list s prosbou o pomoc na farský úrad ako aj na obecný úrad v Cinobani. Starostka obce Mária Švikruhová list opatrovala, až kým sa v tomto roku neobjavili hroby spomínaných nemeckých vojakov. V kancelárii obecného úradu sa osudy všetkých spojili. Kóta, kde zmizol nemecký vojak, ktorú opisuje kapitán v liste, sa zhoduje s miestom hromadných hrobov šiestich zatia neznámych vojakov.
Žijú ešte súrodenci Eiseloví? Je možné, aby sa 60 rokov po vojne dopátrali osudu svojho strateného príbuzného? Splní sa im prianie vidie posledné miesto života sedemnásroného Wernera? Odpovede na tieto otázky
nie sú zodpovedané, príbeh ešte nie je dopísaný. Prosíme všetkých, ktorí by vedeli poda akékovek informácie, aby sa ozvali na telefónne íslo do redakcie.
Autor: Miro Drobný