Článok pokračuje pod video reklamou
lušný človek. Všetko ostatné bol podvod. Primitívny a ponižujúci! Navyše svojim spôsobom verejný. Vycestovala som na inzerát,“ tvrdí Zuzana Bódiová.
Je absolventkou Hotelovej akadémie. Tak ako väčšina mladých, odborne zdatných ľudí, ktorí nemajú možnosť získať miesto s primeraným finančným ohodnotením, hľadala príležitosť zarobiť si vonku.
„Raz mi to už napokon vyšlo,“ hovorí. Hoci sa musela uspokojiť so zaradením do kuchyne a často pregĺgať sekírovanie šéfky-alkoholičky, nevracala sa naprázdno. Čo jej zaručovala legálna zmluva, to aj dostala. Teraz však trafila vedľa.
„Inzerát objavila v jednom bulvárnom denníku moja kamarátka. Stručne ponúkal prácu v zahraničí pre servírky a čašníčky. Zárobok bol dohodou. Okamžite sme zatelefonovali. Zarazilo ma, že hovoríme so Slovenkou, hoci sme volali na nemecké číslo. Povedala nám, že tam tiež pracuje a že si nás musia najprv odskúšať. Plat bol dobrý - 600 eur mesačne plus tringelty. Kamarátka vycestovala ako „pokusný králik“. Po dvoch mesiacoch sa vrátila. Stretli sme sa, tvrdila mi, že je to tam v pohode, aby som si kúpila lístok a nastúpila čím skôr. Prečo ona nedostala za celý čas žiadne oficiálne papiere, zdôvodnila údajnými problémami majiteľa baru s predchádzajúcou obsluhou. Skrátka, že ich nestihli vystaviť. Ale keď prídem ja, mne ich samozrejme dajú,“ objasňuje Zuzana.
TVRDÁ REALITA
„Žiaľ, začalo mi „dochádzať“, až keď som vpadla do hry. Vítal ma majiteľ lokálu v chajdičke na spadnutie. Bol to prisťahovalec, inak ženatý muž a priateľ rodáčky, ktorá s nami telefonicky komunikovala,“ spomína Zuzana.
Dostala izbu a na začiatok niekoľko „poučení“. Má byť milá. Ak ju niekto ponúkne, treba pohostenie prijať. A žiadne prepáčte, mám doma priateľa. Opýtala sa, či bude obsluhovať v blúzke a čiernych nohaviciach. Povedali - nie, v civile. Džínsy a tričko. A vždy sa treba vrátiť pred barový pult, prípadne sa usadíť za stôl pre hostí. „Toto opatrenie malo trvať len do chvíle, kým mi nevybavia papiere. Iným slovom, robila som v neustálom strehu, či neprídu páni v sakách a s kufríkmi alebo rovno polícia. Ak by ma odhalili, moje účinkovanie v krajine by sa definitívne skončilo. Po mesiaci a niekoľkých upozorneniach, že takto fungovať nemienim, začali konať. Najprv sa prejavila sprostredkovateľka. Vadilo jej, že robím všetko lepšie ako ona. Potom to skúšala so žiarlivosťou. Obaja mi vyčítali, že neprijímam od klientov alkohol, nenechám sa potľapkávať po zadku, pijem len džúsy, skrátka, že im kazím tržbu.“
Vo finále jej vypli v izbe kúrenie. Papiere, samozrejme, nevybavili. Naopak! „Stručne mi naznačili, že keď sa mi nepáči, môžem ísť.Napokon môj odchod zaranžovali tak, aby to vyzeralo, že ma vyhodili oni! Vyrobili echo, že som nesplnila očakávania. Zámer bol jasný. Báli sa, aby ma náhodou neprijal niekto iný o pár ulíc ďalej a nedozvedel sa, ako manipulujú s pracovnými silami. Bola som nútená uchýliť sa na priváte. Peniaze, ktoré mi vyplatili a značne skresali oproti sľúbenej čiastke, som minula za bývanie a stravu. Dokonca som sa musela zadĺžiť,“ opisuje Zuzana svoje neblahé skúsenosti.
BONUS ZA VŠETKO ZLÉ
Podobne dopadla aj jej známa, a pritom reflektovala na ponuku registrovanej agentúry! Dostala sa k majiteľom podniku, ktorí ju doslova zdeptali. Vrátila sa domov vychudnutá a ľahšia o l4-tisíc. Toľko do sprostredkovania práce v zahraničí investovala. Pritom tam žila na káve a suchých rožkoch, čo si ukradla. Spávala najprv v spoločnej posteli s ďalším dievčaťom z personálu, potom v majiteľovej. Na striedačku. Keď doslúžil nočnú, vyhnal ju a zaľahol do nej on.
Zuzana sa zaprisahala - zahraničie nikdy viac. Spätne si uvedomila, ako naivne naletela na inzerát, ktorý napríklad nevyžadoval ani čiastočnú znalosť jazyka.
Ale asi je to fakt pravda, že čo ťa nezabije, to ťa posilní. Po dlhšom čase sa jej opäť naskytla príležitosť pracovať v Rakúsku. Získala totiž dostatok referencií o serióznosti manželov s tromi deťmi, ktorí hľadali pracovné sily do penziónu v Alpách. Podmienky prijatia boli od A po Z kompletné a jednoznačné. Papiere mala vybavené do týždňa.
„Nebola som tam ani mesiac, keď som sa našla v novinách,“ hovorí s úsmevom. Že ako? Prišla tajná kontrola. Preklepala penzión od servisu cez kuchyňu, sociálne zariadenia, ubytovacie kapacity až po ceny. Pod kolonku obsluha sa v hodnotiacom článku objavila kratučká pasáž takéhoto znenia: „Najatraktívnejšou perlou v tomto penzióne je milá a priateľská Slovenka s veľmi dobrou nemčinou. Ženy a dievčatá, ktoré tam pracujú, to roky nedosiahli. Ja áno. Hovorím si, možno je to ako bonus za všetko zlé. Nechcem vyzerať, že sa pýšim, no prišlo niečo, čo ma posunulo k väčšej sebaistote. Povedala som si, fajn, Zuzka, len ty rob túto robotu, lebo ťa baví. A nikdy sa nikomu nedaj tlačiť do kúta. To, že sme chudobnejší, ešte neznamená, že nemáme dôstojnosť!“
