LUČENEC. V depozitároch Novohradského múzea galérie (NMG) v Lučenci je uchovaných viac ako 600 kusov predmetov, ktoré tvoria zbierkový súbor ľudovej keramiky (hrnčiny). Ide prevažne o novohradskú produkciu, v menšej miere sú zastúpené výrobky z Gemeru. Vzhľadom na susedné geografické položenie oboch regiónov, blízkosť trhových a jarmočných miest a používanie takto získaných predmetov v domácnosti je to pochopiteľné.
„ Závažným faktom je, že do 80. rokov 20. storočia v NMG chýbal odborný pracovník – etnológ a zbierkové predmety súvisiace s ľudovým hrnčiarstvom boli nakupované vo veľkom od vykupovačov, čo pripravilo múzeum o možnosť získať informácie o ich presnom pôvode už pri akvizícii" uviedla Michaela Škodová, zástupkyňa riaditeľky NMG a zároveň autorka novej publikácie. Od spomínaného obdobia sa však začal fond ľudovej hrnčiny systematicky a odborne spracovávať.
Zámerom najnovšieho projektu Ľudová hrnčina z Novohradu bolo spracovanie a vydanie súborného katalógu ľudovej hrnčiny zo zbierok Novohradského múzea a galérie.
„Naším cieľom bolo dať do povedomia verejnosti význam keramiky na území Novohradu s užším zameraním na ľudovú hrnčinu z obdobia 19.-20.storočia. Publikácia je venovaná pamiatke na etnologičku NMG Ditu Nociarovú, rod. Zimáčkovú a predstavuje slovom aj obrazom jednotlivé výrobky novohradských hrnčiarov, ktoré sa nachádzajú v zbierkovom fonde NMG," pripomenula Škodová.
Prvá časť publikácie obsahuje texty o histórii, produkcii, sociálnom živote a pracovných postupoch pri celom výrobnom procese hrnčiarov, ďalej nasleduje obrazová časť katalógu, zachytávajúca jednotlivé zbierkové predmety v počte 118 ks.
V závere knihy sú uvedené bližšie údaje ku každému predmetu v podobe katalogizačných záznamov. Publikácia je zároveň prvou publikáciou z edície, venovanej zbierkovému fondu NMG.
„Momentálne pracovníci NMG pracujú na ďalšom katalógu, tentokrát bude venovaný sklu zo zbierok NMG vyrobenému v Katarínskej Hute," prezradila zástupkyňa riaditeľky
Hrnčiarov bolo neúrekom
Početnosť hrnčiarskych stredísk v rámci regiónu Novohrad bola v minulosti značná no v súčasnosti v Novohrade nepracuje ani jeden výrobca tradičnej novohradskej hrnčiny.
„Medzi posledných patril Ján Hajtol z Divína, ktorý na hrnčiarskom kruhu pracoval do 80. rokov 20. storočia, kedy vyrábal hlavne dekoratívne predmety, jeho výrobky v poslednom štádiu tvorby napodobňovali kameninu alebo sklársku produkciu," doplnila Škodová.
Jozef Najpauer a Jozef Pivka z Haliče pracovali do 60. rokov a boli poslednými informátormi múzea z radov výrobcov.
„Práve preto sme venovali v textovej časti viac pozornosti najvýznamnejšej hrnčiarskej lokalite regiónu Novohrad, a to obci Halič. Jej produkcia ďaleko presiahla regionálny rámec aj vďaka tomu, že obec bola súčasťou feudálneho sídla, ale aj vďaka priamemu obchodovaniu s blízkymi trhovými strediskami," podotkla autorka publikácie s tým, že prostredníctvom vykupovačov hrnčiny mali miestni hrnčiari kontakty so vzdialenými centrami v celom Rakúsko – Uhorsku.
„Katalóg ľudovej hrnčiny zo zbierok Novohradského múzea a galérie bude slávnostne uvedený do života dňa 24.7.2021 o 16.00 v priestoroch Novohradského múzea a galérie v rámci podujatia Dotkni sa Novohradu; objav keramiku," zakončila Škodová.
Hlavným partnerom projektu Ľudová hrnčina z Novohradu je Fond na podporu umenia.
Autor: rv
