LUČENEC. Mestské múzeum v Lučenci v spolupráci so súkromnou iniciatívou pripravilo na letné mesiace výstavu jedného z najznámejších severomacedónskych fotografov Ljupča Ilievského nazvanú „Prechádzky Severným Macedónskom“. Ide už o tretie o pokračovanie dlhodobého cyklu nazvaného Z blízka, Z ďaleka v rámci ktorého približujúv múzeu život, rodnú krajinu, gastronómiu i kultúru cudzincov žijúcich aj v Lučenci.
„Výstava si kladie za cieľ prostredníctvom Ilievského fotografií prírody, kultúrnych pamiatok, životných situácií predstaviť slovenskému publiku Republiku Severné Macedónsko,“ uviedol za organizátorov Krasimir Damjanov a podotkol, že je usporiadaná v čase, kedy dochádza k zásadným zmenám v diplomatických vzťahoch medzi Slovenskou republikou a Republikou Severné Macedónsko.
„Výrazom tejto novej kvality je otvorenie severomacedónskeho vyslanectva v Bratislave dňa 15. júna 2021,“ dodal Damjanov, ktorý pripomenul, že výstavu o Severnom Macedónsku vymyslel a pri jej realizácii pomáhal Sašo Todorovski z Kalinova. Prekladmi poetických textov Silvany Brkuljan prispela jeho manželka Danka Todorovská.
Vernisáž výstavy spríjemnil svojím vystúpením akordeonista a spevák Marko Kukobat, ale aj ochutnávka macedónskych špecialít, ktorá potvrdila, že láska k cudzím krajinám môže narastať aj s poznávaním miestnych špecialít. Názvy ako Lutenica, sarma či banica možno zneli exoticky, ale chutili výborne. Kto zaváhal a neprišiel bude mať možnosť ešte macedónske pochúťky ochutnať v dňoch od 23. do 27. augusta aj počas „Týždňa severomacedónskej kuchyne“ v lučeneckej reštaurácii Háčko prevádzkovanej Strednou odbornou školou hotelových služieb a dopravy v Lučenci.
O Ljupčovi Ilievskom
Ljupčo Ilievski je jedným z najvýznamnejších macedónskych fotografov. Je členom strednej generácie fotografov, ktorú charakterizuje špecifický umelecký štýl a silná autorská pečať.
„Zatiaľ je jediným fotografom z Macedónska, ktorého fotografie megalitického observatória Kokino, boli zverejnené v srbskom vydaní prestížneho špecializovaného náučného časopisu „National Geographic“ s historicky vysokou úrovňou fotografickej zložky,“prezradil Damjanov.
Sám Ilievski podľa neho hovorí, že nefotografuje, ale maľuje svetlom. Nevenuje sa aktuálne populárnym témam, ale svoj záujem zameriava na zdanlivo nedôležité témy, ktorým sa venuje dlhodobo a s veľkým nasadením.
„Fotografuje prírodu, za ktorou cestuje po celom Macedónsku. K jeho najobľúbenejším témam patria jazerá Ochrid a Prespa, človek v interakcii s okolím.Zvláštnu pozornosť venuje divadelnej fotografii, ktorá ho zaujíma dramatickou hrou tieňov,“doplnil Damjanov.
Najväčšia výzva
Najväčšou tvorivou výzvou posledných siedmich rokov je pre Ilievského 4 000 rokov stará história. Príbeh Kokina, archeologického náleziska a megalitického observatória vyrozprávaný vo fotografiách.
„Ljupčo Ilievski svojimi fotografiami inšpiroval aj tvorcov poštových známok. Sú to napríklad známky s námetom Terakotové ikony a Kokino. O jeho nespočetných umeleckých výtvoroch, kritici píšu, že „Ilievski vo svojich fotografiách fixuje tie najzaujímavejšie, najrelevantnejšie detaily, ktoré odrážajú celú filozofiu a psychológiu človeka, odrážajú celú jeho vnútornú drámu.“,“zakončil Krasimir Damjanov.
