LUČENEC / VALČA. Spartan Race patrí už dlhé roky medzi najpopulárnejšie, no zároveň najnáročnejšie prekážkové preteky na svete. Napriek tomu, že história jeho vzniku siaha do amerického Vermontu, obľúbenosť tejto súťaže predurčila Spartana k rozmachu na viaceré kontinenty a do mnohých krajín, Slovensko nevynímajúc. Júnový pretek vo Valčianskej doline si nenechala ujsť ani partia športovo založených a súťaživých Lučenčanov.
Jednou z účastníčok slovenského Spartan Race-u bola aj rodáčka z nášho mesta, projektová manažérka a marketérka Naďa Bohinská, ktorej precíznu, niekoľko týždňov trvajúcu prípravu na túto súťaž trénersky zastrešil jej manžel Štefan v rámci ich spoločného Box clubu.
O tom, ako Lučenčanka vníma svoju premiérovú účasť na podujatí, ktoré otestuje nielen fyzickú pripravenosť tela, ale tiež psychiku človeka, sa dočítate v našom rozhovore. Predstavujeme vám lučeneckú Sparťanku Naďu Bohinskú.

Naďa, Spartan Race predstavuje jeden z najnáročnejších prekážkových pretekov sveta. Čo vás viedlo k tomu, aby ste sa zúčastnili podujatia vo Valčianskej doline? Aký bol prvotný impulz k vašej účasti a aká bola vaša motivácia ísť do toho?
Už v minulosti som niekoľkokrát uvažovala, že sa prihlásim do nejakej súťaže, ale nikdy som sa do žiadnej neprihlásila. Bolo to z dôvodu, že som si musela nastaviť v myšlienkach svoj skutočný cieľ, a to taký, ktorý považujem za správny. Podarilo sa. A hoci na pretekoch vo Valčianskej doline som nič extra nevyhrala a ani som sa neumiestnila na nejakej poprednej priečke, neľutujem svoje rozhodnutie ísť do toho.
Prekonala som svoje dovtedajšie subjektívne presvedčenie, že na to nemám, a to je pre mňa tá pravá výhra. Zároveň som mala možnosť zažiť pocity radosti a šťastia, že som sa mohla zúčastniť na takejto súťaži celosvetového rangu, na súťaži, kde si človek spomenie na každý jeden vymeškaný tréning.
Viem o vás, že tohoročný Spartan bol váš premiérový. Ako ste sa dostali k tejto súťaži?
Áno, presne tak, bolo to úplne prvý raz, čo som sa Spartan Race-u zúčastnila. Pravda je taká, že ma nahovorila kolegyňa, pretože sme išli súťažiť ako firemný tím pod hlavičkou družstva 123 Kuriér.
Bolo nás dokopy 25 a prihlásila ma zhruba v polovici apríla. Vždy ma to lákalo, ale sama som na to nikdy nemala odvahu a celkovo sa v športe stále snažím prekonávať svoje limity. Takže pri akejkoľvek méte musím prekročiť prah svojej komfortnej zóny.
Bolo to tak aj tentokrát. No s odstupom času som naozaj vďačná za to, že som do toho išla a dokázala tak sebe samej, že dokážem všetko, čo si zaumienim.
“"Nikdy nezabudnem na vzájomnú spolupatričnosť a súdržnosť všetkých pretekárov. Hoci sme boli súpermi, páčilo sa mi, že sme sa vzájomne podporovali a hecovali, aby sme to dali a dobehli do vytúženého cieľa."
„
Ako prebiehala vaša príprava na túto súťaž? Bola dlhá, krátka, intenzívna? Realizovala sa pod odborným drobnohľadom nejakého trénera?
Dalo by sa povedať, že moja príprava je v podstate celoročná. Pravidelne trénujem od roku 2019. Mám obdobia, keď sa mi chce viac, alebo, naopak, kedy som hrozne lenivá. Ale keď potrebujem zabrať, zvýšim intenzitu kondičných tréningov, chodím behať a, samozrejme, snažíme sa doma zdravo stravovať.