KALONDA. Zaujímavá myšlienka oživenia tradície nosenia kroja bežnými ľuďmi sa realizovala vďaka cezhraničnému projektu, v ktorom išlo o zachovanie unikátneho palóckeho etnika.
Palóci sú maďarská etnografická skupina, obývajúca územie Hevešskej, Boršodskej, Gemerskej a Novohradskej župy. V našom regióne asi najvýraznejšie stopy po tomto etniku zachovávajú v Kalonde, kde sa nachádza okrem iného aj Palócke múzeum. To čaká v najbližšej dobe rekonštrukcia.
Po vzhľade museli pátrať
V Kalonde sa rozhodli taktiež oživiť aspoň pri kultúrnych podujatiach a rôznych príležitostiach aj tradíciu nosenia kroja. Nebolo to však jednoduché. „U nás sa kroj už dávno nenosil, už ani moji rodičia ho nenosili, ani si nepamätali, ako vyzeral. Zmapovali sme však ich výzor, pomohli nám hlavne staré fotografie. Podľa nich sme dali ušiť 10 ženských a 6 mužských krojov. Dali sme k nim spraviť aj aj čižmy a ženské topánky. Farebnosť ženských krojov sme vybrali rôznorodú, aby sme ukázali ich niekdajšiu pestrosť,“ uviedla Andrea Papp z Inštitúcie regionálnych aktivít Novohradu, z. p. o. (IRAN).
Projekt, nazvaný Spoločné dedičstvo 2020, realizovali vďaka Fondu malých projektov (FMP) v rámci programu Interreg V-A Slovenská republika – Maďarsko, ktorý zastrešovali EZÚS Via Carpatia. Rozpočet projektu bol 21 828,43 eur. Maďarským partnerom bolo združenie Hollókői Világörökség-kezelő Nonprofit Kft. z maďarskej dedinky Hollókő. Tá je, podobne ako slovenský Vlkolínec, zapísaná pre zachovanie svojho pôvodného rázu do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO a určite stojí za návštevu (od Lučenca je vzdialená 55 km).
Stretli sa na prezentácii
V tejto malebnej dedinke sa obidve strany 20. augusta tohto roku zišli, aby sa predviedli v nových krojoch.
„Jedným z hlavných cieľov je zachovanie tzv. palóckeho etnika, posilnenie „palóckej“ identity, umožnenie zlepšenia vzťahov medzi ľuďmi pomocou spoločných kultúrnych podujatí. Kroje totiž neskončia v múzeu či v nejakom súbore, ale dostali ich miestni ľudia, ktorí sa do projektu prihlásili,“ pripomenula Papp.
„Zatiaľ sa kroje skladujú u mňa doma, je ich plný dom, lebo to sa nedá len tak natlačiť do skríň, keďže sú tie ženské ušité z brokátu, ktorý nechceme, aby sa dokrčil. Keď prebehne rekonštrukcia nášho Palóckeho múzea, budeme ich uskladňovať tam,“ prezradila Papp a s úsmevom dodala, že sa ženy musia naučiť, ako sa do krojov obliekať a nosiť ich. Kroje ešte čakajú drobné úpravy, aby každej žene sadli.
„Na prezentácii v Maďarsku sme ich mali na sebe asi hodinu a pol a učili sme sa, ako v tom chodiť. S obliekaním nám pomáhali miestne ženy, ktoré majú s nosením kroja už skúsenosti. Tie nám potom aj povedali, nech sa nesťažujeme, lebo ony majú na sebe asi desať kíl oblečenia, zatiaľ čo my máme pod sukňou iba jednu suknicu a aj zvyšok odevu je striedmejší ako ten ich,“ prezradila Papp.
Jeden kroj je špecifický, je pre tú ženu, ktorá nosí smútok. Ide o čiernu sukňu s bielou blúzkou. Kroje chcú predviesť najbližšie pri oberačkových slávnostiach.
Inštitúcia regionálnych aktivít Novohradu je združenie právnických osôb, ktoré vzniklo, aby pomohlo aj ostatným obciam a inštitúciám v okolí pri tvorení podobných projektov. Má už za sebou viacero úspešných projektov, ktoré pomáhajú zvýšiť nielen povedomie o našej minulosti, ale hlavne zlepšiť život v súčasnosti aj v budúcnosti.
„Našou prioritou je, jednoducho povedané, rozvoj nášho regiónu,“ zakončila Papp.
Autor: vr
