ÁBELOVÁ. Ábelová leží ani nie polhodiny cesty autom od Lučenca, no akoby ste prišli do iného kraja. Z nížiny sa totiž po zdolaní kopca Páriš ocitnete vo východnej časti Krupinskej výšiny, ktorá má ojedinelú atmosféru a stále v sebe nesie stopy po živote našich predkov. Tí sa prispôsobili životu v týchto v minulosti hlavne počas zím drsných podmienkach.
Tie taktiež vyformovali aj osobitý druh tradičného odievania, ktoré je fenoménom nielen v rámci Novohradu. No nielen z minulosti žijú v Ábelovej. Hoci inšpiráciu z odkazu predkov tu čerpajú stále a nebránia sa ju oživiť či už v prípade obnovy pasienkov, či hospodárenia na terasovitých poliach, ktoré postupne ožívajú v okolí obce.
Ako však hovorí starosta Jaroslav Maslen, ide o proces, ktorý začal približne pred desaťročím a bude ešte nejaké tie roky pokračovať.
Z pohnutej histórie
Prvá známa písomná zmienka o Ábelovej je z roku 1275, kde je dedina uvedená ako Abelfuld, neskôr ako Abellehota (1460) a Ábelová (1808). Predpokladaný vznik je začiatok 13. storočia.
„Patrila Haličskému, do konca 16. storočia čiastočne aj Divínskemu panstvu. Obyvateľstvo pracovalo v poľnohospodárstve. V minulosti mala obec problémy s tým, že sa spodné vody nedostávali v dostatočnom množstve na povrch, čo malo katastrofálne následky pri požiaroch, pretože v 18. storočí boli charakteristické drevené domy so slamenou strechou,“ píše sa na oficiálnej stránke obce.
Veľké požiare boli tri, konkrétne v rokoch 1722, 1742, 1824.
Nielen oheň však sužoval tamojšie obyvateľstvo. Ábelovú v roku 1700 postihol mor. Napriek tomu tu v roku 1828 žilo 419 obyvateľov v 80 domoch. „Začiatkom 20. storočia tu bola bryndziareň. Obyvateľstvo sa zapojilo aj do SNP. Ku koncu roka 2013 žilo v Ábelovej 241 obyvateľov, na konci roka 2015 to bolo už len 226 obyvateľov,“ dočítate sa ďalej na stránke.
Ábelová je taktiež národopisnou lokalitou so zachovalými materiálnymi i duchovnými dokladmi tradičnej roľníckej ľudovej kultúry. Tunajšie výšivky boli vychýrené a zdobili miestne kroje.
„Nosil sa tu variant stredoslovenského typu ľudového odevu – tzv. detvianskeho, ktorý sa výrazne líšil od variantu tvoriaceho prechod medzi oblasťou Detvy a Novohradu,“ vysvetľuje obecná stránka.
Prichádzajú turisti i noví obyvatelia
Presuňme sa však do súčasnosti. Viacero projektov súčasného vedenia obce je zameraných na zastavenie procesu vyľudňovania a prilákanie špecifického okruhu turistov. Hlavne vyznávačov čím ďalej, tým viac obľúbenej cykloturistiky, ale aj tých, čo žijú vo veľkých mestách a vyhľadávajú pokoj v rámci agroturizmu. Nemalou mierou tu stavili aj na poľovnícky turizmus.
