FIĽAKOVO. Od júla, keď sme naposledy písali o Nine Villányiovej, sa toho v živote mladej basketbalistky udialo veľa. Niekdajšia hráčka prvoligového tímu CBK MINIBUSEUROPA Košice postúpila na vyšší level v rámci svojho vzdelávania i športovej kariéry. Po úspešnej maturite a pracovno-oddychovom režime letných prázdnin nastúpila na vysokú školu v meste pod Urpínom.
Popri študijných povinnostiach nezanevrela ani na obľúbený basketbal a od novej sezóny sa stala novou posilou extraligového BK ŠK UMB Banská Bystrica. Fiľakovčanku, ktorá zvykne hrávať na krídle i na rozohrávke, sme sa rozhodli vyspovedať.
“Rozdiely medzi prvou ligou a extraligou sú obrovské. Tímy sú kvalitné, hra je rýchlejšia a tvrdšia.
„
Nina, na aký odbor ste nastúpili v rámci vysokoškolského štúdia? Ako to u vás aktuálne vyzerá s procesom výučby? Študujete prezenčne, alebo dištančne?
Zvolila som si odbor učiteľstvo telesnej výchovy a trénerstvo. Mala som možnosť spoznať super spolužiakov a zažiť s nimi už aj prezenčnú formu výučby. Napríklad pri gymnastike v prvých týždňoch (smiech). No odkedy sa Banská Bystrica dostala do čiernej farby, prešli sme na dištančnú výučbu. V niektorých situáciách mi táto forma vyhovuje viac, ale určite by nám niekedy bolo lepšie v kolektíve priamo v škole.
Ako ste sa adaptovali na vysokoškolský režim? Je to iné v porovnaní so strednou školou? Predsa len, aj tam ste fungovali už viac samostatne a vo veľkom meste...
Určite môžem povedať, že vysokoškolský život je už úplne iný než stredoškolský. Teraz už chápem tých, ktorí mi po celý čas hovorili: „Uvidíš, bude dobre, je to už úplne iné.“ A mali pravdu.
V porovnaní so strednou školou je to iné hlavne v tom, že si sama musím riešiť prakticky všetko. Nikto tu za mňa už nič nespraví. Musím sledovať rôzne stránky, aby som nezmeškala žiadny termín testu, skúšky či seminárnej práce. Z tohto hľadiska je to aj kúsok náročnejšie. Istý čas mi trvalo, kým som si na ten systém zvykla, ale teraz je to už každým dňom lepšie a lepšie.
A taktiež aj na internáte to je už úplne iné. Adaptovala som sa, myslím, veľmi dobre, hoci kúsok mi trvalo zvyknúť si na menšie mesto, keďže štyri roky v Košiciach boli o niečom inom. Na Banskú Bystricu som si však už stihla zvyknúť.
Prejdime na športovú sféru. Po účinkovaní v prvoligových Košiciach ste sa dostali do tímu extraligovej Banskej Bystrice…
Áno, presne tak. Mala som záujem aj naďalej pokračovať v basketbale, a keďže som si podávala prihlášku na vysokú školu, toto bola najschodnejšia cesta. Jedného dňa cez letné prázdniny sa mi telefonicky ozvala trénerka tímu BK ŠK UMB Banská Bystrica Andrea Izáková. Bola som milo prekvapená.
BK ŠK UMB Banská Bystrica - Nina Villányiová v spodnom rade, druhá napravo (zdroj: archív BK ŠK UMB Banská Bystrica)Začali sme sa rozprávať a jedna z jej otázok znela, či chcem naďalej pokračovať v basketbale. Moja odpoveď bola, že jednoznačne áno. Hneď mi navrhla, aby som sa zapojila už do letnej prípravy koncom augusta a aby som sa zúčastnila sústredenia na Donovaloch. Túto možnosť som prijala a definitívne som si povedala, že do toho idem od momentu, kedy sme boli na sústredení.
Baby ma prijali do tímu veľmi dobre a od tej doby som súčasťou BK ŠK UMB Banská Bystrica pomaly päť mesiacov. Za čo som veľmi rada a zároveň vďačná, je to, že som dostala šancu hrať slovenskú basketbalovú extraligu žien.
Ako hodnotíte partiu spoluhráčok v družstve?
Musím povedať, že som milo prekvapená. Je to naozaj veľmi dobrý kolektív dievčat. Baby nás nové prijali medzi seba veľmi dobre. Trávime spolu dosť času aj mimo telocvične. Či už na intráku, alebo pri rôznych spoločných aktivitách.
Dievčatá sa nám snažia pomáhať aj v školských povinnostiach, keďže niektoré majú ten istý odbor, len sú už vo vyšších ročníkoch. Pomôžu mi, keď je to potrebné, a za to som im veľmi vďačná. Skutočne sa tu cítim veľmi dobre, myslím, že si rozumieme a vychádzame spolu.
Máte za sebou dlhšiu anabázu v prvoligovom tíme, teraz ste súčasťou najvyššej basketbalovej súťaže žien. Môžete teda porovnávať. V čom sú podľa vás najvýraznejšie rozdiely medzi týmito súťažami?
Či už je to v samotnom tréningovom procese, alebo zápasmi. V extralige sú veľmi kvalitné družstvá, ktoré majú aj zahraničné hráčky. Je to obrovský rozdiel v porovnaní s prvou ligou. Aj hra je rýchlejšia aj tvrdšia.
Novú posilu promoval na sociálnych sieťach aj samotný klub (zdroj: archív BK ŠK UMB Banská Bystrica)Ako často trénujete? Stíhate skĺbiť šport na vyššej úrovni so školskými povinnosťami?
Trénujeme dvojfázovo každý deň okrem pondelka. Vtedy máme jeden tréning. Ostatné dni je to ráno a podvečer. Zatiaľ to všetko zvládam, no je pravda, že to niekedy je to náročnejšie. Verím však tomu, že to aj naďalej budem zvládať.
Aktuálna situácia na Slovensku sa z hľadiska pandémie zhoršuje, viaceré zápasy v rôznych športoch sa neodohrali a preložili. Ako to vyzerá v ženskej extralige? Myslíte si, že sa túto sezónu podarí zdarne dotiahnuť do konca?
Basketbal sa naďalej hrá, zatiaľ nám ligu neprerušili. Pevne veríme, že sa tak ani nestane. Niektoré naše zápasy boli odložené kvôli pandemickej situácii, keďže sa k nám dostal covid-19 aj chrípka.
Mali sme skutočne dosť ťažké obdobie, ale dostali sme sa z neho a teraz nás čakajú perné týždne. Budeme hrať ďalšie kolá extraligy, plus dohrávať odložené zápasy. Ja osobne si myslím, že sa sezóna dohrá, aj keď s presnejšími opatreniami.
Stanovili ste si v klube nejaké ciele pred sezónou? Ak áno, aké? A čo je vaším osobným cieľom v rámci basketbalu a v rámci štúdií?
Určite áno, máme spoločné ciele. Je ich viac, ale zatiaľ si ich necháme pre seba (úsmev). Na každom našom tréningu alebo v zápase je cieľom bojovať a makať srdcom za „sovičky“.
Mojim osobným cieľom je zvládnuť štúdium na vysokej škole a pri tom hrať najvyššiu ligu. A v basketbale sa naďalej zdokonaľovať, učiť nové veci od skúsených hráčok. A teraz tú možnosť naozaj mám, keďže v extralige sa konfrontujeme s rôznymi hráčkami, ktoré sú naozaj veľmi šikovné.
