LUČENEC. Prvého decembra vychádza kniha Tu spočíva kvet čo zanechal svet, ktorá približuje jedinečný fenoném Novohradu a to konkrétne novohradské náhrobníky.
Napísal ju historik Ján Aláč, pracovník Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Jedná sa už o jej druhé vydanie, ktoré vďaka spolupráci s Mišom Šestákom, známym propagátorom regionálnej histórie pripomína to pôvodné len pramálo.
Nielen o zmenách v obsahu knihy sme sa s tvorcami tohto unikátneho diela porozprávali v rozsiahlom dvojrozhovore.
Obidvaja sú totiž týmto jedinečným historickým prvkom a životom v odľahlej časti Novohradu fascinovaní na toľko, že sa venujú nielen jeho skúmaniu, ale aj záchrane toho čo sa z tohto jedinečného dedičstva zachovalo. Vedeli by o ňom pútavo rozprávať asi hodiny.
Podpoľanie má maľované kríže, Novohrad nezvyčajné náhrobníky Čítajte Kniha sa dočkala druhého vydania, keďže som vlastníkom toho prvého, zarazil ma jej formát i forma. Táto je modernejšie poňatá a má štvorcový formát. Čo okrem tohto „prvého pohľadu“ skrýva v sebe nového?
Mišo Šesták: Prvé vydanie knihy Tu spočíva kvet, čo zanechal svet vydala v roku 2015 obec Horný Tisovník. Kniha sa dala kúpiť len na obecnom úrade a teda bola komplikovanejšie dostupná širšej verejnosti, navyše už aj tam majú len posledné kusy, ak ešte vôbec. Preto som Janovi Aláčovi navrhol, aby sme spravili druhé vydanie, ktoré by bolo normálne v distribúcii, aby sme tento nádherný kút Novohradu sprostredkovali čo najširšej verejnosti.
Moja pôvodná predstava bola, že zoberieme pôvodný text a s nejakými drobnými úpravami ho nanovo zalomíme a v novom šate pošleme do sveta. Nakoniec je kniha úplne prekopaná, výraznou zmenou prešiel nielen text, ale aj obrazová príloha a samotný vzhľad knihy.
Špeciálne som rád, že sa nám z Ústavu etnológie SAV podarilo získať kolekciu asi 300 fotografií, ktoré zachytávajú zaniknutý svet starého Novohradu (Ábelová, Polichno, Horný a Dolný Tisovník, Šuľa, Turie Pole, Lešť, Veľký Lom či Suché Brezovo) a to nielen náhrobníky, ale aj ľudovú architektúru, krajinu i ľudí. Tento svet sa už nenávratne stratil, zostali z neho len fragmenty.
Kniha o ňom podáva ucelené svedectvo. Väčšina týchto fotiek bola spravená na film 6x6 cm, čiže sú veľmi kvalitné a vlastne to bolo aj dôvodom, prečo má kniha štvorcový formát.
Do knihy sa vám podarilo získať unikátne fotky zachytávajúce niekdajší život v tejto časti Novohradu. Asi najvzácnejšie sú tie zo zaniknutých obcí, ktoré pohltil vojenský priestor. Ako ste k nim prišli?
Mišo Šesták: Snímky vytvorili pracovníci Ústavu etnológie Slovenskej akadémie vied pri záchranných výskumoch v Turom Poli a Lešti pred vznikom vojenského priestoru. Sme im nesmierne vďační, že boli natoľko prezieraví a všetko to tu nafotili. Neskôr sa vracali aj do iných obcí, ďalšie fotografie vznikali aj v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch 20. storočia.
Sú to úžasné zábery, pozorný čitateľ či divák v nich prečíta mnoho o živote v minulosti. Získať fotografie nebol problém, komunikácia s Ústavu etnológie SAV bola bezproblémová, akurát bolo treba zaplatiť nie malý poplatok za ich použitie. Rozhodne to však stálo za to.
Prezradili vám tieto fotografie niečo, čo ste o spôsobe života v tejto časti Novohradu nevedeli?
V článku sa ďalej dočítate:
•V čom spočíva unikátnosť novohradských náhrobníkov?
•Dajú sa porovnať s geograficky blízkymi, detvianskymi krížmi?
• Obstojí tento fenomén nielen v rámci Slovenska a aj za jeho hranicami?
•Prečo vznikali len na tak malom území?
• Kto vlastne zhotovoval tieto náhrobníky?
• Kto si ich mohol dovoliť?
