LUČENEC. Od stredy prvého decembra je v sieti kníhkupectiev Martinus k dostaniu kniha z pera historika Jána Aláča Tu spočíva kvet, čo zanechal svet, ktorá sa venuje fenoménu regiónu Novohrad, konkrétne novohradským náhrobníkom.
Ide o jej druhé výrazne prepracované vydanie. Viac o ňom nám porozprával v prvej časti rozsiahleho rozhovoru aj Mišo Šesták z OZ Priatelia histórie Novohradu, ktorý sa podieľal na jej podobe. Dnes prinášame pokračovanie v ktorom sa dozvieme ďalšie zaujímavosti o náhrobníkoch, ich záchrane, ktorú má podporiť aj predaj tejto knihy.
To, čo nie je spropagované a o čom sa nevie, nejestvuje Čítajte Ak dobre viem, tak mnohé z náhrobníkov sú pripomienkou cholerovej epidémie. Viete zhruba koľko existujúcich sa viaže k tomuto obdobiu? A ako dlho vlastne trvalo? Dala by sa nájsť paralela s dnešnou pandémiou, či by šlo o miešanie jabĺk s hruškami?
Ján Aláč: Paralely je možné nájsť vždy. Je to často predovšetkým záležitosťou vhodnej interpretácie. Ale to by bolo asi na inú debatu. Tieto náhrobníky začali vznikať od začiatku sedemdesiatych rokov 19. storočia. To je však aj obdobie, keď aj v Novohrade, v Novohradských vrchoch, si svoje obete brala cholerová epidémia. Prvé obete sú už z konca roku 1872.
V článku sa ďalej dočítate:
•Možno bohatú výzdobu a farebnosť náhrobníkov považovať za oslavu života?
• Nájdenie možno najstaršieho náhrobníku vyvoláva viacero otázok.
•Čo sa chystá na záchranu aj propagáciu náhrobníkov.
• Komu je vlastne kniha určená?
