LUČENEC/BRATISLAVA . Prinášame vám rozhovor s rodáčkou z Lučenca Veronikou Homolovou Tóthovou, ktorej kniha Mengeleho dievča sa stala pred piatimi rokmi nečakaným bestsellerom.
Aj ďalšou knihou Mama milovala Gabčíka priniesla príbeh odvahy jednotlivcov na pozadí ničivých udalostí II. svetovej vojny - času keď sa lámali charaktery.
Dajú sa nájsť paralely a poučenie s týchto osudov aj pre dnešnú dobu? Na čom pracuje autorka v súčasnosti a aj o ohlasoch na dve spomínané knihy sme sa "porozprávali" na diaľku.
Od vydania vašej úspešnej knihy Mengeleho dievča o lučeneckej rodáčke Viole Stern Fisherovej, ktorá prežila štyri koncentračné tábory už ubehlo 5 rokov. Čo všetko sa za ten čas udialo? V koľkých jazykoch okrem slovenčiny vyšla? Aké boli ohlasy na ňu v zahraničí?
Zmenilo sa veľa, niekedy mi to pripadá až neskutočné. Prešla som niekoľko desiatok základných, stredných škôl a knižníc a besedou o príbehu pani Violy. Vnímala som to ako svoju povinnosť a zároveň veľký dar, ktorý som tou knihou dostala.
Kniha vyšla v češtine, maďarčine a francúzštine, pripravuje sa ďalší preklad do európskeho jazyka. Ohlasy aj v zahraničí, najmä v Maďarsku a Českej republike boli úžasné, dodnes neprejde týždeň, aby mi nejaký čitateľ nenapísal svoje dojmy z príbehu pani Violy. Niektorí dokonca napísali listy priamo jej a požiadali ma, aby som ich raz odniesla na jej hrob.
V článku sa ďalej dočítate:
•Na motívy knihy Mengeleho dievča vzniklo aj divadelné predstavenie. Vráti sa aspoň symbolicky s ním Viola Stern-Fisherová do rodného mesta?
• Do príbehu jej druhej knihy o atentáte na Heydricha sa zapojila aj odvážna sovenka.
• Našli by sa v dnešnej dobe podobne odvážni ľudia?
•Ako na jej knihy reagovala počas početných besied mládež?
• Máme šancu poučiť sa s týchto príbehov?
•O kom bude jej ďalšia kniha?
• Ako poznačila jej tvorbu aktuálna situácia?
