Staronového predsedu teší, že má okolo seba tím spoľahlivých ľudí

LUČENEC. V závere novembra (26. 11.) sa uskutočnila volebná konferencia lučeneckého Oblastného futbalového zväzu. Z dôvodu nepriaznivej pandemickej situácie, opatrení Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ), vlády SR a usmernení vyšších orgánov Slovenského futbalového zväzu (SFZ) a Stredoslovenského futbalového zväzu (SsFZ), sa konferencia uskutočnila formou online hlasovania.

Z celkového počtu 24 delegátov s právom hlasovať sa hlasovania zúčastnilo devätnásť zástupcov futbalových klubov v pôsobnosti okresov Lučenec a Poltár. Tí rozhodli v tajnom hlasovaní o predsedoch jednotlivých komisií (disciplinárna, odvolacia, revízna), o členoch výkonného výboru a delegátoch SFZ a SsFZ, ako aj o poste predsedu ObFZ Lučenec.

Radoslav Čičmanec (zdroj: Róbert Rácz)

Tým sa opätovne stal Radoslav Čičmanec, ktorý bude lučeneckému Oblastnému futbalovému zväzu šéfovať ďalšie štyri roky (2021 - 2025).

Pán Čičmanec, prečo ste sa rozhodli opäť kandidovať na post predsedu ObFZ Lučenec?

Dôvodov je viac. Jedným z nich sú ľudia v mojom okolí, ktorí ma presvedčili, že je potrebné pokračovať v rozrobenej práci aj naďalej. Veľmi dôležité bolo, že hneď na začiatku pred ôsmimi rokmi sme vytvorili spoľahlivý tím. Obklopil som sa vynikajúcimi ľuďmi, ktorí mali a majú podobné zmýšľanie ako ja.

Sú to ľudia, s ktorými som sa často stretával, a naďalej aj stretávam, na futbalových trávnikoch. Ľudia priamo z praxe, ktorí presne vedia, čo futbal v obciach potrebuje. Predsedovia jednotlivých komisií nášho zväzu, členovia výkonného výboru, ale aj ostatní, ktorí sa podieľajú na chode ObFZ, sú fundovaní ľudia, odovzdávajúci vo svojom voľnom čase pre amatérsky futbal v okresoch Lučenec a Poltár maximum.

Všetci títo ľudia so mnou chcú pokračovať aj ďalej a to bola aj jedna zo skutočností, ktorá pri mojej kandidatúre zavážila. Ďalším dôvodom je aj ten fakt, že o tento „dobrovoľný“ a zároveň ťažký post vykonávaný v čase osobného voľna nie je záujem. Preto som vlastne aj zostal jediným kandidátom.

Ak by sme sa vrátili do vášho predošlého funkčného obdobia v pozícii šéfa lučeneckého ObFZ, ako by ste zhodnotili? Podarilo sa vám, podľa vášho názoru, nastoliť určitý progres? Ak áno, v čom?

Čas letí a tie funkčné štvorročné obdobia mám za sebou už dve. Tak ako som spomínal v predošlej odpovedi, dôležitý je tím ľudí. Sám by som nedosiahol nič. To bol a aj je základ progresu. Všetci títo ľudia so mnou chcú pokračovať ďalej. Oni sú základom spoľahlivosti, odbornosti a profesionality celého nášho ObFZ. Ja som hlavný koordinátor procesov, myšlienok, filozofie a celého diania vo zväze.

A poviem vám, že za predchádzajúce obdobia sme presadili a zaviedli mnoho nových vecí a myšlienok do praxe a života ObFZ, koordinovali sme množstvo projektov, nápadov, nasmerovali sme mnoho futbalových oddielov na správnu cestu, ako napríklad v práci s mládežou. Poradili sme mnohým samosprávam, ako treba pracovať v rámci klubov, podporili sme množstvo mladých talentov, či už hráčskych, alebo rozhodcovských. Školiacou činnosťou futbalových odborníkov sme pomohli mladým talentovaným trénerom aj zdravotníkom. Flexibilnými zmenami ponúkame každoročne v rámci mládeže pestrú ponuku súťaží a podobne.

Radoslav Čičmanec (zdroj: Róbert Rácz)

Vo všetkých spomínaných oblastiach a v mnohých ďalších vidím len a len progres. Všetka táto podpora, pomoc, školiaca činnosť, koordinácia sa nám vracia v zlepšení podmienok v rámci futbalovej infraštruktúry, každoročne rastúcich počtoch družstiev mládeže v súťažiach a ich kvalite, zapájaním sa klubov do rôznych projektov, v kvalite a úspešnom získavaní nových futbalových odborníkov a celkovo zlepšovaní sa futbalovej klímy v obciach lučeneckého a poltárskeho okresu.

Aké sú plány a ciele do ďalšieho obdobia vášho predsedníctva?

Hlavne pokračovať v rozvoji práce s mládežou. Bez nej to jednoducho nepôjde. V tvrdej nebývalej konkurencii mnohých iných športov, záujmových útvarov a počítačových hier sa menší počet rodiacich sa detí odzrkadľuje aj v záujme o futbal. Preto tento neodškriepiteľný úbytok treba čo najviac zastabilizovať, alebo zastaviť. To dokážeme len tak, že s mládežou budú pracovať fundovaní odborníci - tréneri.

Moderní, cieľavedomí, motivujúci a vzdelávania sa chtiví tréneri zabezpečia to, že deti sa budú na tréningy tešiť, budú chcieť na sebe pracovať a futbalovo rásť. Preto budeme podporovať takýchto ľudí, školiť ich, vytvárať im možnosti, motivovať ich, presadzovať ich adekvátne ohodnotenie. Určite aj v súvislosti s práve spomínaným budem naďalej podporovať všetky organizované činnosti, ktoré túto prácu podporujú – turnaje, súťaže, športové popoludnia a pod.

Druhým veľkým cieľom je pokračovať v dobre naštartovanom trende postupnej modernizácie a obnovy futbalových stánkov u nás v oblasti. Veď povedzme si pravdu, na väčšine z nich ešte donedávna ťažili z toho, čo sa vybudovalo za minulého režimu. To sa však v predchádzajúcich rokoch začalo meniť a ObFZ v spolupráci so SFZ a SsFZ dokázal prerozdeliť a postupne nasmerovať už nemalé finančné prostriedky na rozvoj futbalovej infraštruktúry do viacerých obcí a miest nášho ObFZ. Boli to napríklad Lučenec, Poltár, Fiľakovo, Cinobaňa, Kalinovo, Málinec, Halič, Divín, Stará Halič, Vidiná, Hrnčiarske Zalužany, Mýtna, Radzovce.

V týchto obciach postupne pribúdajú nové tribúny, striedačky, závlahové systémy, nové priestory pre hráčov a delegované osoby, prípadne sa rekonštruujú tie už existujúce. Takto sa postupne menia k lepšiemu podmienky pre futbal a tiež prostredie, v ktorom sa stále cez víkend na futbalových zápasoch stretáva veľké množstvo ľudí. A futbal má byť hlavne pre nich.

V uplynulých týždňoch sme postupne oslovovali viaceré kluby 6. ligy ObFZ Lučenec, aby nám zhodnotili jesennú časť aktuálneho ligového ročníka. Nás však zaujíma aj váš pohľad...

Už som to spomínal vo viacerých rozhovoroch. Teší ma, že úroveň našej šiestej ligy je vysoká. Myslím si, že toľko vyrovnaných a kvalitných zápasov, častokrát aj s potrebnými emóciami a nábojom, sme tu už dávno nemali. Tradičné futbalové bašty našej oblasti, obohatené skúsenosťami z krajských súťaží, medzi sebou zvádzajú zaujímavé boje.

Páči sa mi, že viacero družstiev je aj dobre personálne poskladaných. Funkcionári našli tú správnu vyváženosť medzi mazáckou skúsenosťou a priebojnou mladosťou. Tak by to malo byť. Skúsenejší hráči by mali odovzdávať svoje futbalové majstrovstvo tým mladším, ktorí by si to zas mali vážiť a učiť sa od nich. Bude naozaj zaujímavé sledovať tento ročník až do konca. Vôbec si netrúfnem v tomto okamihu tipovať víťaza súťaže.

Presne ako tvrdíte – šiesta liga je aktuálne „nabitá tradičnými futbalovými obcami. Či už sú to mužstvá zo skúsenosťami z krajskej súťaže (Mýtna, Cinobaňa, Santrio), alebo tímy, ktorým sa podarilo reštartovať súťažný futbal (Ružiná, Lovinobaňa). Ako vnímate túto skutočnosť?

Súťaži to, samozrejme, prospieva. Máme mnoho zaujímavých derby stretnutí. Bodaj by to tak zostalo čo najdlhšie, aj keď, prirodzene, víťazovi prajem postup.

A čo mládežnícky futbal vo vašej pôsobnosti? Ako hodnotíte ten? Niečo ste už naznačili v predošlých odpovediach...

Aj tam treba hľadať už nejakú históriu. Tiež sme začali na tomto pracovať skôr. Dôležitosť práce s mládežou som už vysvetlil. My ako zväz sme pred niekoľkými rokmi začali pracovať na kategórii prípraviek. Pokiaľ takáto kategória neexistovala, jedenásťroční a mladší futbalisti sa na ihriskách často stretávali s chlapcami aj o dva-tri roky staršími.

Ich motivácia a chuť zákonite rapídne klesali. Vytvorením kategórií U11 a U9 sme dali možnosť takýmto maličkým - mnohokrát začiatočníkom - zmerať si sily s rovesníkmi. Samozrejme prispôsobili sme tomu aj podmienky. Hrá sa na menšie brány, na štvrtine klasického futbalového ihriska, s počtom štyria hráči plus jeden brankár a čas je takisto skrátený.

Kto má chuť, nech sa na takýto zápas ide pozrieť. Neverili by ste, koľko detí a s nimi celých rodín - fanúšikov, sa naraz na ihrisku stretne. Je to radosť.

O vašej multifunkčnosti sa toho popísalo už viac. Ste vyštudovaný pedagóg, ktorý je zároveň v pozícii riaditeľa školy, zastávate post predsedu ObFZ Lučenec, donedávna ste pôsobili aj ako aktívny rozhodca... Dá sa to všetko skĺbiť aj s rodinným životom, resp. súkromným fungovaním?

Tú multifunkčnosť som si nevybral, ono to prišlo akosi samo. V zamestnaní som to mal podobne. Aj riaditeľ školy je v podstate učiteľ, ktorý koordinuje celé dianie v škole. Aj tam som bol zvolený. Bolo to rozhodnutie rady školy a ja sa len snažím, aby to rozhodnutie po určitom čase hodnotili ako správne.

Pri futbale som od svojich desiatich rokov – najskôr ako hráč vo všetkých kategóriách a po zranení, od roku 2000, ako aktívny rozhodca. Popri tom som začal prirodzene pôsobiť v odborných komisiách ObFZ a funkcia prišla tiež až po čase. Bol som zvolený a takisto sa snažím tých, ktorí mi dali dôveru, nesklamať.

Rodina sa s tým naučila žiť, na mnohých futbalových akciách boli spolu so mnou. Veď nakoniec – syn sa takisto venuje futbalu. Snáď sa mi podarí v budúcnosti ho ovplyvniť aj v kariére napríklad futbalového rozhodcu alebo trénera (smiech).

Vráťme sa o niekoľko týždňov dozadu. Prednedávnom ste sa lúčili s kariérou aktívneho futbalového rozhodcu. Nebude vám chýbať rozhodovanie?

Veru bude. Strašne veľmi. Bolo to niečo, čo som mal neskutočne rád. Bola to pre mňa taká oáza vypnutia z pracovného týždňa. To prostredie, fanúšikovia, funkcionári, atmosféra, kolegovia rozhodcovia a popri tom pocit, že som urobil niečo aj pre svoju fyzickú kondíciu, bol nenahraditeľný.

Rozhodovanie, to neboli a nie sú len víkendové zápasy. Je to celý proces činností. Od pravidelného, minimálne trojnásobného týždenného fyzického tréningu, cez neustálu teoretickú pravidlovú prípravu, až po školenia či prednášky s futbalovými odborníkmi. Samovzdelávanie, pozeranie futbalových zápasov z hľadiska rozhodcu, rozbor zápasov s pozitívami, ale aj chybami, pravidelné fyzické a teoretické testy.

To všetko robí rozhodcu komplexnou osobnosťou. A to ma na tom najviac bavilo. To, že z obyčajného chalana z nefutbalovej rodiny som si cez tieto všetky veci prešiel, naučil a stotožnil som sa s nimi, a vďaka tomu som tak niekoľko rokov mohol byť súčasťou kolotoča v najvyššej krajskej futbalovej súťaži.

Ak by sme na záver mohli zhrnúť tri kľúčové oblasti alebo priority, na ktoré sa plánujete zamerať v pozícii staronového šéfa ObFZ Lučenec, čo by to bolo?

Aj keď všetci robíme futbal na amatérskej úrovni, robíme ho so srdcom a vášňou. Vždy som sa snažil ctiť si a načúvať ľuďom, ktorí pre futbal v našej oblasti niečo urobili, posunuli ho vpred. Presne takisto ako ja a ľudia v štruktúrach ObFZ, sa preň obetovali.

Prvou prioritou je teda stavať na týchto dobre položených základoch a postupnú prirodzenú (aj generačnú) obmenu vo funkcionárskych tímoch jednotlivých družstiev adekvátne nahradiť vyškolenými a rovnako zanietenými ľuďmi.

Druhou prioritou je, aby sme týchto ľudí hladko zapracovali do práce s mládežou a postupne takto zvyšovali počet členskej základne v každej našej obci. A treťou prioritou je poskytnúť možnosti a nesmerovať aj ďalšie obce a kluby v nich k finančným zdrojom na zlepšenie futbalovej infraštruktúry.