(Celý článok si môžete prečítať aj v budúcotýždňovom vydaní týždenníka MY Novohradské noviny - v predaji od utorka 1. februára 2022)
LUČENEC. Tridsaťsedemročný rodák z Poltára sa môže pýšiť niečím skutočne výnimočným. V súčasnosti je z nášho regiónu jediným rozhodcom, ktorý píska zápasy druhej najvyššej futbalovej súťaže na Slovensku. O tom, že jablko nepadá ďaleko od stromu, vie svoje – k rozhodovaniu ho priviedol otec, bývalý arbiter a delegát.
Miroslav Holas uprostred rozhodcovského tria tesne pred zápasom (zdroj: archív M. Holasa)V týchto dňoch to bude už pomaly dvadsať rokov, odkedy Miroslav Holas viedol svoj vôbec prvý zápas. V úvodných rokoch jeho kariéry sa ešte prelínali role futbalistu a rozhodcu, tie sa však postupne vykryštalizovali.
“Jasné, že sa vyskytli aj chyby, a robím ich doteraz. Ale sú to chyby, ktoré vyplývajú z hry, a určite ich nikto z nás rozhodcov nerobí úmyselne. Na viacerých štadiónoch sa nájdu krikľúni, vyrývači a zlomyseľní ľudia, ktorí nadávajú na všetko od začiatku do konca. Je to taký národný šport Slovákov. Nadávať a ani nevieme, na čo vlastne.
„
Bolo to, paradoxne, práve po situácii, kedy Holas „schytal“ ako hráč červenú kartu a päťzápasovú stopku v drese vtedajšieho piatoligistu z Boľkoviec. Veci sa dali do pohybu, arbiter sa chopil možnosti pískať v krajskej súťaži.
Miroslav Holas (uprostred) tesne pred zápasom (zdroj: archív M. Holasa)Príbeh dnes už druholigového rozhodcu si môžete prečítať v našom rozhovore.
V minulosti ste futbal aktívne hrávali – či už to bol niekdajší LAFC Lučenec, neskôr Poltár a Boľkovce. Ako si s odstupom času spomínate na toto obdobie?
Asi ako každý chlapec v tom období, aj ja som začal hrávať futbal v rodnom Poltári za mladších žiakov. Na ihrisku sme trávili skoro celé dni. Následne som pokračoval za starších žiakov, pričom v tom čase som už prestúpil do Lučenca, kde sa vtedy hrala žiacka prvá liga.
Ako dorastenec som pokračoval tiež v Lučenci, ale ako 16-ročný som prestúpil spať do Poltára. Tentokrát už k mužstvu dospelých. V tom čase sa tu hrala 5. liga. Začalo sa formovať veľmi dobré mužstvo, ktoré bolo vyskladané hlavne z domácich hráčov a doplnené dvomi-tromi hráčmi z okolia. Stal som sa súčasťou tohto tímu a prispel som k postupu do 4. ligy.
Bolo to po barážovom zápase, v ktorom sme porazili Dolnú Ždaňu. Nikdy nezabudnem na prvý zápas v Poltára 4. lige. Cestovali sme do Tisovca s malou dušičkou, pretože Tisovec mal vtedy veľmi silné mužstvo. Všetci jeho hráči boli poloprofesionáli a pracovali v miestnej fabrike.
Z čias futbalovej éry M. Holasa ako aktívneho hráča (zdroj: archív M. Holasa)Nakoniec sme tam remizovali 1:1, a to práve po mojom góle v závere zápasu. Hrával som na poste záložníka. Už od sedemnástich rokov som sa však popri hráčskej kariére začal venovať aj funkcii rozhodcu.
Ako ste dokázali skĺbiť tieto dve role – hráčsku a rozhodcovskú? Kde ste začali svoju kariéru arbitra?
Počas sobôt som v rámci nášho lučeneckého ObFZ rozhodoval a v nedeľu som aktívne hrával. V 21 rokoch som sa presťahoval do Lučenca. Tu ma na ročné hosťovanie prehovorili funkcionári Boľkoviec, ktoré práve postúpili do 5. ligy. A práve vtedy – myslím, že to bolo v piatom kole – nastal pre mňa rozhodujúci okamih.
PO ODOMKNUTÍ ČLÁNKU SA DOČÍTATE:
- ako vníma získané ocenenie spred dvoch rokov?
- kto z rodného mesta bol jeho najväčším vzorom?
- ako hodnotí aktuálny záujem mladých ľudí o rozhodcovskú profesiu?
- na čo sa najviac zameriava ako funkcionár ObFZ Lučenec?
- ktorý zápas vo svojej bohatej kariére považuje za najpamätnejší?
- prečo sa viac koncentruje na duely najnižšej súťaže?
- ...a ešte omnoho viac.
Hrali sme v Hnúšti a dostal som červenú kartu. Následne aj trest – stopku na päť zápasov. Zároveň prišla možnosť rozhodcovského postupu z oblastných do krajských súťaží, konkrétne 5. ligy.
