LUČENEC. V mestskom múzeu v Lučenci sprístupnili výstavu nad Rámec povinností, ktorá zachytáva hrdinské diplomatov, ktorí počas 2. svetovej vojny zachraňovali židovských spoluobčanov. Mnohí práveže išli aj proti oficiálnym postojom svojich krajín, ale nespreneverili sa ľudskosti. Dostalo sa im za to ocenenia Spravodlivý medzi národmi.
„Musíme si pripomínať to čo sa stalo len v nedávnej minulosti. Hlavne v dnešnej dobe, ktorá prechádza z jednej turbulencie do druhej. Musíme sa poučiť. Našou históriou. Vo výstavnej sieni si môžeme prezrieť panely práve výnimočných a odvážnych diplomatov a predstaviteľov diplomatických zborov, ktorí v temných časoch 2. svetovej vojny riskovali svoju kariéru a život, častokrát pracovali proti výslovnému príkazu svojich vlád aby zachránili životy prenasledovaných a vraždených Židov," uviedla vedúca Mestského múzea k posolstvu výstavy.
Ako dodala predstavení diplomati sú hrdí nositelia medaile Spravodlivý medzi národmi. Nápis na medaile "Kto zachráni jeden život, akoby zachránil celý vesmír." venuje vďačný izraelský národ, hovorí o veľkosti ich odvahy a hrdinstve.
Potešujúce je, že sa na stranu ľudskosti ocitol Jána Spišiak. Narodil sa 12. januára 1901 v Českom Brezove a umrel 14. novembra 1981 v Bratislave.
„V rokoch 1940 až 1944 zastupoval Slovenskú republiku v Maďarsku. Jeho spomienky na obdobie ktoré prežil ako veľvyslanec v Budapešti vyšli knižne „Spomienky na Budapešť 1939 až 1944“," spresnila vedúca múzea.
Prostredníctvom výstavy sa dozvieme, že ho vďaka jeho odbornosti a bez straníckej príslušnosti ako veľvyslanca nominoval vojnový Slovenský štát, ale toto poverenie prijal až po konzultácii s predstaviteľmi protifašistického odboja.
„Medzi iným, poskytol pomoc aj prenasledovaným Slovákom, aj komunistického zmýšľania, nápomocný bol aj poľskej rezistencii. Známa je jeho pomoc skupine približne 150 Francúzov, ktorí následne hrdinsky bojovali v Slovenskom národnom povstaní," píše sa pri jeho mene.
Ján Spišiak sa nezľakol ani po obsadení Maďarska nemeckými vojakmi na jar 1944, po ktorom nastala rýchla deportácia židovského obyvateľstva do vyhladzovacích táborov. Pomohol mnohým utečencom zo Slovenska, ktorí sa tu ukrývali. Inicioval vznik ochranných listov. Tie ich účinne ochránili pred zatknutím a následným odsunom. Viac o jeho činoch rozpovie samotná výstava.
Nabrali by sme dnes odvahu?
Veľvyslancom a členom diplomatických zborov, odvážnym a výnimočným ľuďom, ktorí neúnavne pomáhali vydávaním pasov, víz a ochranných dokumentov, vďačí za svoj život tisíce ľudí.
„Čo týchto vysokopostavených, vzdelaných ľudí viedlo k tomu, že porušovali príkazy svojich vlád? Ohrozovali seba, svoje rodiny preto, aby zachránili niekoho koho vôbec nepoznali. Našli by sme odvahu aj my v dnešnej dobe niečo také urobiť? Ohroziť seba, rodinu? Boli by sme schopný takého činu? Či naša odvaha končí pri sociálnych sieťach, prípadne v úzkom kruhu priateľov, ale nikdy nie príliš nahlas. Odpovedať si musíme sami," zauvažovala Moravčíková.

Ako podotkla história stále odhaľuje tisíce odvážnych, ktorý napriek vlastnému ohrozeniu našli odpoveď. Nešli s davom, mlčiacou väčšinou. „Hrdým nositeľom ocenenia Spravodlivý medzi národmi je rodina Ďuriškovcov z Lučenca, ktorých si pripomíname v Synagóge. Sú hrdinovia," pripomenula ďalších držiteľov tohto ocenenia.
Výstava Nad rámec povinností bude v priestoroch Mestského múzea v Lučenci do polovice februára.
Vytvorilo ju Ministerstvo zahraničných vecí štátu Izrael s odbornou podporou a výskumom odborných zamestnancov Pamätníka Jad Vašem v Jeruzaleme. Jad Vašem doteraz ocenilo titulom Spravodlivý medzi národmi 36 diplomatov.
Otvorenia výstavy sa zúčastnili: zástupca riaditeľa pre medzinárodnú spoluprácu Ministerstva zahraničných vecí a Európskych záležitostí Slovenskej republiky, z odboru diplomatickej akadémie, diplomat, lučenecký rodák Imrich Babic, poslankyňa národnej rady Slovenskej republiky a primátorka mesta Lučenec Alexandra Pivková a predseda Židovskej náboženskej obce Banská Bystrica Jaromír Wolt.
„Požičiavateľom slovenskej verzie výstavy je Slovenské národné múzeum, Múzeum židovskej kultúry, Múzeum holokaustu v Seredi, ktorého pracovníci ju odborne spracovali, zabezpečili preklady, grafiku ako aj jej samotnú výrobu," zakončila vedúca Mestského múzea.