TISOVEC. „Ani nehovorte, nielen vo fabrike, ale všetci v Tisovci čakajú, či náš závod získa avizovanú štátnu zákazku. Sme radi, že sa tu strojárska výroba zachovala, keďže podnik bol už v konkurze. Ak bude prosperovať závod, bude prosperovať aj mesto a región. Naozaj netrpezlivo čakáme,“ hovorí Ján Rosiar, vedúci údržby, ktorý v spoločnosti Cestné a stavebné mechanizmy (CSM) Tisovec pracuje už 33 rokov.
„Som rád, že tu mám prácu. Do Tisovca dochádzam z Muránskej Lehoty. Predtým, ako som sem nastúpil, som rok maródil po úraze. Pred ním som bol päť rokov zváračom v Závadke nad Hronom. Taká veľká zákazka by sa pre fabriku určite zišla,“ povedal 27-ročný Martin Fabo. Aj ďalší zvárač, 52-ročný Ján Mináč rodák z Klenovca, žijúci v Hnúšti, čaká, aké na budúci mesiac padne rozhodnutie.
„Chvalabohu, že sa naša fabrika ešte drží. Som rád, že som tu našiel uplatnenie vo svojom obore. Po škole som pracoval ako mechanik a opravár cukrárenských zariadení, neskôr som bol údržbárom na banských stavbách. Istý čas som pôsobil v rudných baniach, no tam neboli bohvieaké zárobky, tak som šiel do CSM, kde to bolo trochu lepšie. Je to tak, každý má robiť to, za čo sa vyučí. Keď sa svojmu remeslu nerozumie, tak je tak, ako v politike. Aj tej keď sa niekto nerozumie, tak potom celý štát tak vyzerá,“ dodal s úsmevom zručný strojár.
Spomínaný trojlístok z jednej z výrobných hál CSM čaká na verdikt, ktorý padne v polovici na konci marca. Tisovská fabrika má totiž šancu, že získa vyše 300-miliónovú štátnu zákazku. O takom niečom v hladovej doline už dávno ani len nesnívali.
Ako jedni z mála v chudobnom regióne prežili
Firma, v ktorej spustili výrobu pred polstoročím a kedysi bola živiteľkou stovák rodín, je jednou z mála, v ktorej nezakapala výroba. Po tom, ako ju ku dnu poslali protiruské sankcie, sa v roku 2017 ocitla v konkurze a ľuďom, žijúcim v jednom z najchudobnejších regiónov v krajine, roky poznačenom najvyššou mierou nezamestnanosti, hrozilo, že prídu o prácu. No predsa sa našiel investor, ktorý jej dal šancu.

Dnes CSM Industry šéfuje stupavský finančník Tomáš Maroš. Zamestnáva tu 125 ľudí.
Mnohí sú radi, že napriek dobe, ktorá domácim strojárskym firmám nepraje a bez takejto štátnej pomoci sotva prežijú, tu naďalej pracujú a majú stabilný príjem. Pretože to, čo je na západe krajiny samozrejmé, je v hladovej doline skôr vzácnosťou.
Udržať fabriku v chode pri extrémnom náraste energií, v regióne, kde je síce najvyššia nezamestnanosť, no nájsť kvalifikovaného pracovníka je takmer