(Článok v plnom znení si môžete prečítať aj v aktuálnom vydaní týždenníka MY Novohradské noviny - v predaji od utorka 1. marca 2022)
LUČENEC. Fantastická atmosféra, emócie radosti a šťastia, miešajúce sa s vďačnosťou, pýchou a hrdosťou na rodáka z centra Novohradu. K tomu desiatky, či lepšie povedané – doslova stovky ľudí s pripravenými smartfónmi, fotografujúcimi a natáčajúcimi si mladého hokejistu, na ktorého podpis sa čakalo vo fronte dlhšej než kedysi pred Tuzexom.
To je azda najvýstižnejší opis športovo-spoločenskej udalosti mesiaca, ktorou žilo naše mesto uplynulú stredu (23. februára) v popoludňajších hodinách. Napriek nabitému programu si Miloš Kelemen našiel čas, aby zavítal medzi svojich – medzi Lučenčanov.
O reprezentanta SR bol obrovský záujem. Deti ho sprevádzali od MsÚ v Lučenci na námestie (zdroj: Natália Stratilová)Hokejista bol jedným z členov úspešnej výpravy slovenskej repre na nedávno skončenom šampionáte v ľadovom hokeji na tohoročných ZOH v Pekingu. Výber trénera Craiga Ramseyho, ktorého dôležitou súčasťou bol aj Kelemen, obsadil na tomto podujatí konečné tretie miesto.
Fotku a podpis chcel takmer každý. Kto si však počkal, dočkal sa (zdroj: Natália Stratilová)Po návrate na rodnú hrudu sa „bronzoví chlapci“ rýchlo rozpŕchli do svojich klubov, mnohí z nich si však ešte predtým našli čas na stretnutie s fanúšikmi vo svojich rodiskách. A výnimkou nebol ani Miloš Kelemen. Jeho stretnutie s Lučenčanmi pomohli spoluzorganizovať (aj) hokejistovi rodičia.
O talentovaného športovca, ktorý sa presadil na klubovej i reprezentačnej scéne, bol zo strany Novohradčanov enormný záujem. Kelemenove prvé kroky smerovali do budovy Mestského úradu v Lučenci. Tu sa hráč extraligovej Mladej Boleslavy, ktorý ešte prednedávnom žiaril v drese zvolenského HKM, stretol s primátorkou Alexandrou Pivkovou a ďalšími predstaviteľmi mesta.
Miloš Kelemen poskytol aj rozhovory pre lokálne médiá (zdroj: Natália Stratilová)Po skončení oficialít sa 22-ročného krídelníka ujali húf nadšených malých hokejistov lučeneckého klubu HC. Každý sa chcel s bronzovým olympionikom odfotiť, či prehodiť pár viet. Po absolvovaní rozhovorov pre médiá sa Kelemen presunul na Námestie republiky. Tu ho už čakal pripravený stage, vyzdobený ručne robenými plagátmi, ozvučené pódium a ďalšie desiatky fanúšikov rôznych vekových kategórií.
Fanúšikovia neodolali tomu, aby sa s hokejistom zvečnili (zdroj: Radovan Vojenčák)Po príhovoroch, vyjadreniach a „ďakovačkách“, z ktorých bolo cítiť dojímavé emócie (a to najmä pri slovách vďaky, ktoré adresoval hokejista svojim rodičom), si prítomní Lučenčania svojho rodáka ešte odchytili na niekoľko fotiek. Následne ho v obkolesení odprevadili do neďalekej prevádzky kaviarne, kde už mal „Momo“ pripravené svoje podpiskarty. Autogram, a kto zatúžil po fotke, tak aj tú, venoval Kelemen každému, kto si vystál dlhú šóru a dostal sa na rad.
Skúsení hokejista v obkolesení hokejových nádejí HC Lučenec (zdroj: Natália Stratilová)Nám sa taktiež podarilo mladoboleslavského hráča odchytiť a položiť mu niekoľko otázok, týkajúcich sa (nielen) najčerstvejšieho úspechu, ktorý mal príchuť bronzu získaného v najcennejšom drese.
PO ODOMKNUTÍ SA DOČÍTATE:
- Ako hokejista hodnotí účinkovanie SR na ZOH v Pekingu
- Aké sú jeho ďalšie hokejové plány
- Prečo má podľa neho podpora športu u detí význam
- Zíde sa na blížiacich sa MS rovnaká zostava ako na ZOH v Pekingu?
- ...a ešte omnoho viac.
V nasledujúcich riadkoch si môžete prečítať jeho odpovede.
Miloš, aký bol návrat bronzového medailistu späť do Lučenca?
Samozrejme, ako vždy, bol výborný. Ľudia a deti, čo sú na námestí, sú proste úžasní. Je tu výborná atmosféra a eufória, teším sa, že som bol súčasťou úspešného slovenského tímu.
Na to, že je covid, prezraďte, koľkí už zahryzli do vašej bronzovej medaily?
Nezahryzol nikto, iba ju pochytali. Aj ja som skúšal hrýzť a vyzerá to byť originál (smiech).
Ako hodnotíte svoje účinkovanie v olympijskom šampionáte v Pekingu?
Nemôžem to hodnotiť inak než pozitívne. Vybojovali sme pre Slovensko bronzové medaily a je to skvelý pocit. Boli to dlhé tri týždne, ale boli sme super partia a stálo to za to.
Prezraďte, čo sa stalo s pukom, ktorý ste vy sám vsietili Rusom? Darovali ste ho rodičom? A čo spravíte s medailou?
Keď sa mi takto darí, budeme musieť vytvoriť nejaké miesto, kam to všetko dáme. Aby všetky tie úspechy, ktoré sa mi podarilo dosiahnuť, boli pekne pokope na jednom mieste.
Za akciou na námestí v Lučenci stoja vaši rodičia. Vaša mamina tu, žiaľ, nemohla byť... Vedeli by ste preto v jej mene povedať, prečo ste sa rozhodli niečo takéto zorganizovať?
Zorganizovali to preto, aby tie deti videli, že šport má význam. A že sa chcem o tento môj úspech podeliť aj s nimi. Som veľmi rád, že sa to organizovalo a teším sa, že som tu.
Skúsme sa ešte vo vašich myšlienkach vrátiť späť na olympijský ľad. Aké boli vaše pocity z víťazstva nad Švédmi?
Bolo to také, že sme si to hneď neuvedomovali. Brali sme to ako normálnu výhru, prišli sme do kabíny a sedeli sme pri mobiloch. Všetci z nás volali domov, čiže bolo 15 minút po zápase, a my všetci sme pozerali do mobilov... S odstupom času si to uvedomujem a je to niečo neskutočné. Samozrejme, je to super pocit.
Aké sú ďalšie hokejové plány?
Ťažko dopredu hovoriť o plánoch. Teraz sa vrátim do klubu, v piatok (mal na mysli piatok 25. februára – pozn. red.) ma už čaká ligový zápas. Čiže znovu si potrebujem „nastaviť“ hlavu na hokej a pokračovať ďalej.
Boli by ste radi, keby ste v tejto zostave, ktorá sa zišla ste boli na olympiáde, zopakovali niečo podobné aj majstrovstvách sveta?
Tak určite! Akurát včera sme sa bavili o tom, že sa stretneme spolu aj mimo sezóny, celý tím. Podarilo sa nám to prvýkrát v histórii a boli sme dobrá partia, určite by sme boli radi, len na to musíme byť všetci zdraví a do tých majstrovstiev je to ešte ďaleko. Najprv si užívame toto, teraz budeme všetci bojovať za svoje kluby v ligách.
