Na bezbarierové prístupy sa zabúda!

hopnosťou. Vstup do budov vlastne nie je bezbariérový. „Vchod pre vozíčkárov je riešený v zadnej časti budovy MsÚ. Keď zazvonia, tak z podateľne prvého kontaktu príde zamestnanec, ktorý sa o nich postará. Doteraz o tomto vchode vedelo asi málo ľudí odkázaných na vozík. Preto sme sa rozhodli urobiť informačnú tabuľu, ktorá bude pred hlavným vchodom. Vzadu vyčleníme a vymaľujeme miesto na parkovanie len pre autá invalidov. Zvažovali sme aj možnosť výstavby rampy na prednom schodisku. Budova však nie je majetkom mesta. Okrem toho by to bolo finančne náročné, pretože úprava schodiska by nás stála asi 400-tisíc korún a počet návštev vozíčkárov v budove mestského úradu je minimálny. Keby bol väčší nápor, možno by to bolo horšie.
Mestu patria aj Dom kultúry B.S. Timravy a kino Apollo. Tam máme z bočných strán vybudované bezbariérové vstupy. Doplníme ich informačnými tabuľami, ktoré by sa tam mali objaviť už v priebehu júla. Máme pripravené písomné vyzvania, v ktorých chceme požiadať majiteľov a správcov ostatných budov, hotelov, bánk, úradu práce a rôznych iných inštitúcií, aby sa tiež zaoberali touto problematikou a vyšli invalidom v ústrety,“ hovorí prednosta Mestského úradu v Lučenci Dušan Ilčík. „V Lučenci je situácia katastrofálna. Keď chcem nakupovať v niektorom z veľkoobchodov, parkoviská určené pre vozíčkárov sú obsadené. Rovnako je to s parkoviskami pri našich bytoch. Cudzie autá parkujú tak, že sa nevieme dostať na naše miesto. Je nám trápne stále telefonovať mestskej polícii. Na mestskom úrade prerobili výťah a tak sme zasa odpísaní. Pochváliť chcem odbor sociálnych vecí, pretože v budove bývalej vojenskej správy zabezpečili bezbariérový prístup. V meste sa robia nové chodníky, lenže nespĺňajú požiadavky pre vozíčkárov,“ hovorí Marta z Lučenca. „Bezbariérový prístup by mal byť v súčasnosti normálnou vecou, no v Lučenci vôbec nie je. Keď idem so synom na poštu alebo do obchodu, musím ho nechať čakať vonku. V meste nie sú prispôsobené ani chodníky a komunikácie na bezbariérový prístup,“ povedala Judita. „Stačí sa pozrieť na Komenského ulicu, na ktorej sa absolútne nedá s vozíkom prechádzať. Problémy sú aj v nemocnici. Uzamkli všetky bočné vchody a tak musíme s vozíkom obísť celé mesto, aby sme sa tam dostali. Nehovorím už o tom, že naše byty vôbec nie sú bezbariérové. Do vane manžela vôbec neviem dostať, špajzu postavili tak, že v zime do nej musíme chodiť cez balkón a poriadne premrzneme. Praskajú nám steny a v kuchynskej linke nemáme kam odložiť hrnce. Spool a.s. nám stále zvyšuje nájom, ale služby ktoré dostávame, sú horšie a horšie,“ dodala Ľubomíra.