Klenovská rontouka 2005

ne narastie. Gemersko-malohontské folklórne slávnosti sú symbolom začiatku leta a školských prázdnin. Tento rok sa podujatie konalo pod záštitou prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča a veľvyslanca Francúzskej republiky na Slovensku Jaquesa Faura.
„Aj keď sa prvé ročníky so súčasnosťou nedajú vôbec porovnávať, napriek tomu sme urobili všetko preto, aby sme naďalej zachovali kultúrne a folklórne tradície. V Klenovci sa vždy spievalo a tancovalo. Nielen vo voľnom čase, na zábavách, ale aj pri práci, na lúkach a poliach. Všetko to nádherné z ľudového dedičstva sa snažíme zachovať práve na Klenovskej rontouke. Mnohí možno nevedia, z čoho pochádza názov nášho festivalu. Je z typického klenovského tanca, ktorý v minulosti nechýbal na žiadnej spoločenskej či rodinnej udalosti,“ hovorí starosta Klenovca Pavel Struhár.
V obci si vychovávajú aj svojich nasledovníkov v detských folklórnych súboroch. Deti sa predstavili v Detskom dvore. Vretienko, Zornička či Mladosť návštevníkov festivalu poriadne roztlieskali. Klenovskú rontouku otvorili pozývačky po obci, kde bubeník bubnom oznamoval otvorenie dvorov tradičných remesiel a kulinárskych špecialít. Prvý večer v programe „Naši jubilanti“ vystúpili folklórne súbory Háj, Nový Gemer, Sinec a Rimavan. Až do polnoci sa ozývali Jánske spevy z Ratkovského Bystrého. Plieskanie bičom na námestí bolo znamením začiatku druhého dňa slávností. Na Klenovskom dvore sa predviedli heligonkári zo širokého okolia. „Mal som 6 rokov, keď som prvýkrát držal v ruke harmoniku a odvtedy hrám. Otec mal šesť bratov a všetci hrali na heligónke. Narodil som sa v Korytárkach, ale už dvadsať rokov bývam v Brne. Na Slovensko sa vždy rád vraciam a Klenovskú rontouku nikdy nevynechám,“ povedal 80-ročný Martin Zachar. Prehliadka detských folklórnych sólistov a spevákov a speváckych skupín bola ozajstnou parádou. Moderátorka v Detskom dvore hostí nielen roztlieskala, ale aj roztancovala. Dojímavým okamihom bolo, keď naživo spievali deti z Muráňa a spolu s nimi 91-ročná teta. Škola tanca na námestí bola skvelou ukážkou toho, ako ľahko sa ľudia dokážu zabaviť. Uchvátila deti a učiteľky, ba ani richtár Mučína Vladimír Kumštár neodolal tomuto pokušeniu. „Keď som videl, ako sa postupne pridávajú k učiteľom tanca ľudia z ulice, skočil som tam aj ja. Poriadne som sa zapotil, ale potom som sa schladil dobrou pálenkou,“ usmial sa starosta. V Klenovskom dvore podávali nielen chutné halušky a guľáš, ale ženy z folklórneho súboru Vepor vyrábali handrové bábiky.
„Priúčame zvykom našich starých mám aj mládež. Voľakedy sa bábiky vyrábali z dreva a starých handier. Najviac používame plátno, modrotlač, bavlnky na šitie a vlnu na vlasy. Treba vedieť vyšívať, ale mať aj fantáziu,“ povedala Soňa Bencová. Na amfiteátri pribudla v tomto roku socha Hrajnohu, ktorú vyrezávali priamo na rontouke. Je to už šiesty člen Jánošíkovej družiny. Pred šiestimi rokmi vyrezali Jánošíka, postom Aničku, Uhorčíka, Gajdošíka a Surovca. V Klenovci sa socha zakopáva podľa tradície meter do zeme. V kultúrnom programe sa predstavili aj hostia zo zahraničia, tanečníci a speváci z Talianska (Miromagnum Normanno) a tiež Čajavec z Banja Luka zo Srbska. Hostia z okolitých, ale aj vzdialených obcí pozdravili Klenovskú rontouku programom „Čo dedina, to je iná“. Skvelý zážitok poskytlo večerné vystúpenie hostí, folklórnych súborov Kopaničiar z Myjavy a Partizán zo Slovenskej Ľupče. Skôr ako sa na oblohe objavil ohňostroj, ľudia v preplnenom amfiteátri sledovali so zatajeným dychom tanečné divadlo Husári v podaní Jánošíka zo Zvolena. V nedeľu už tradične nechýbali evanjelické a. v. služby Božie, po ktorých sa námestie opäť roztancovalo a nasledoval krojovaný sprievod na amfiteáter.
Klenovská rontouka vrcholila programom „Z každého rožku trošku“, na ktorom spievali a tancovali najmenší účinkujúci - Zornička a Mladosť z Klenovca, Zrkadielko z Hnúšte, Lykovček z Revúcej, Lieskovček z R. Soboty, Boglárka z Jesenského, Slniečko z Muráňa a Čížiček z Tisovca. Tradície svadobných zvykov pod názvom „Svadba z Gemera - Malohontu“ boli naozajstnou ukážkou kultúrneho bohatstva nielen Klenovca, ale aj Hnúšte, R. Soboty a Gemerskej Polomy. V Klenovci si spomenuli aj na Karola Pajera, ktorý položil svoj život vo Francúzsku v boji proti fašizmu. Otvorená bola aj Tradičná izba a Izba spisovateľa Vladimíra Mináča. Deti sa tešili prehliadke obce na koči so živými koňmi a vyskúšať si mohli aj rôzne remeslá. Tri dni sa Klenovcom ozývala ľudová hudba, vyvoniavali rôzne špeciality. Ľudia zabudli na starosti, mali k sebe opäť bližšie. Nečudo, že festival Klenovská rontouka bol zaradený do Dní tradičnej kultúry na Slovensku. Klenovčania si zaslúžia obdiv a uznanie. Ich práca a starosti pri príprave a organizácii podujatia boli ocenené spokojnosťou všetkých návštevníkov.