ezávať menšie drevené sošky a postupne som sa dostal k náročnejším pastierskym motívom. Neskôr ma začala baviť výroba fujár, píšťaliek a kožených výrobkov. Používam výhradne prírodný materiál. Drevo si zháňam v okolí Tisovca. Vyrábam z lipy, javora a bazy. Práve za bazou zájdem aj mimo tisovského chotára, pretože na výrobu fujár potrebujem nájsť hustú bazu. Je veľmi ťažké nájsť pekný samorast a nádherným prírodným materiálom je svor. Okrem fantázie čerpám z rozprávaní starších ľudí a tradícií. Tematiku na výrobu fujár som získaval od starých drevorezbárov, najviac od Libicu a Katreniaka. Stane sa, že niektorý výrobok aj pokazím. Snažím sa však robiť tak, aby som nemusel zahodiť polovičnú prácu. Najčastejšie vyrábam sošky Jánošíka a motívy zo života obyčajných ľudí, ktorí kedysi žili na dedinách, ale aj praktické veci. Napríklad z črpákov sa pije na salašoch dobrá žinčica. Myslím si, že ľudové rezbárske a kováčske remeslá by sa mali uchovávať aj pre ďalšie generácie. Snáď sa niečo „nalepí“ aj na môjho syna, no navštevujú ma aj mnohí mladí ľudia. Často sa im venujem aj týždeň, aby toto krásne remeslo nevyhynulo,“ tvrdí Ján Maciak.