LUČENEC. Kedysi navonok bežné vybavenie domácností sa časom stalo originálnou pripomienkou čias keď slúžili ako ochrana potravín, ale aj ako dekorácia obydlia. Reč je o váľaničkách a klinovníkoch. O čo sa jedná približuje nielen mladším generáciám aktuálna výstava "Váľaničke a uteráče" v Dome Matice slovenskej v Lučenci.
„Uterák je textília z konopného, ľanového alebo bavlneného plátna, ktorá v ľudovom prostredí našla využitie vo forme úžitkovej a dekoratívnej. V úžitkovej forme to boli tzv. váľaničky, ktoré sa používali pri pečení chleba a koláčov," uviedla Jana Čerepová, ktorá sa okrem iného venuje už niekoľko rokov výšivke krivou ihlou.
Ako pokračovala tieto textílie boli prevažne bez výzdoby alebo zdobené úzkym zatkávaným farebným pásikom. Honosnejšie zdobené uteráky slúžili na prikrývanie alebo prenášanie pokrmov. Pri rôznych príležitostiach ako boli krst, svadba alebo pri výzdobe stola na sviatky ženy tieto uteráky zdobili výšivkami. Uplatnili sa techniky ako napríklad výšivka krížikom, krivou ihlou, výšivka na pár alebo kombinované techniky.
„Ďalším typom boli tzv. klinovníky, ktoré boli bohato zdobené výšivkami a plnili aj dekoratívnu funkciu. V ľudovom prostredí sa zdobili rôznymi technikami napríklad tkaním, preberaním, uplatnila sa aj krivá ihla, krížik, výšivka na pár alebo kombinované techniky," povedala Čerepová s tým, že tieto boli v spodnej časti zdobené uzlovaním (viazané strapce) a používali sa ako dekorácia na stene.
„Klinovníky, uteráky a váľaničky boli dekorované ornamentmi s motívmi rastlín, kvetov, zvierat. Najmä na uterákoch a klinovníkoch ženy vyšívali rôzne texty, monogramy, niekedy celé meno majiteľky," dodala.
Váľaničky, uteráky, klinovníky v rozpomienkach
Tieto textílie sa dostali aj do diel slovenských spisovateliek.
„Terézia Vansová v knihe „Recepty prastarej matere...“ píše o váľaničkách: „Keď cesto vykyslo, váľa sa na múkou posypané vahany, alebo na slameníky, na ktorých sú prestreté váľaničky, tiež múkou posypané. Niekde hneď po miesení vyváľajú chleby a na slamníkoch nechajú kysnúť“ . B.S. Timrava opisuje stôl, kde je položený tanier zakrytý váľaničkou," podotkla Čerepová s tým, že ich spomína aj J. Botík či Samuel Bodický.
Koláče sa niekde nosili ešte v polovici osemdesiatych rokov minulého storočia v chrbtových košoch prikrytých pekným tkaným klinovníkom.
„Inde na Slovensku sú zaznamenané v spomienkach ľudí takto: “... po návrate z kostola sa ešte pred večerou veľká pozornosť venovala hospodárskym zvieratám. Gazda im na riečici prikrytej klinovníkom odniesol všetko, čo bolo nachystané na štedrovečernom stole – pečivo, opekance, oblátky, jabĺčko, cesnak a toľko okruškov chleba, aby bolo pre každý kus dobytka.“ zakončila Jana Čerepová.
Výstava Váľaničke a uteráče potrvá do 24. apríla a je prístupná v utorok, stredu a štvrtok počas prevádzkových hodín domu Matice slovenskej v Lučenci, alebo najlepšie po telefonickom dohovore na tel. číslach: 0903 590 595 a 0908 925 213.
(zdroj: Milan Alberti)
