LUČENEC / RIMAVSKÁ SOBOTA. Príležitostný búrlivák či futbalový génius? Polarizovať športovú verejnosť zrejme nemá zmysel a to MY ani nechceme.
Čo však rozhodne chceme, je predstaviť čitateľom unikátny futbalový talent, ktorý to v najpopulárnejšom kolektívnom športe dotiahol naozaj ďaleko. Ďaleko za hranice nášho regiónu, Slovenska i kontinentu.
Erik Ľupták v drese fiľakovského FTC (zdroj: archív E. Ľuptáka)A (nielen futbalovo) to, podľa vlastných slov, mohol dotiahnuť ešte ďalej. V najnovšom vydaní našej minisérie s názvom Po stopách úspešných rodákov z nášho regiónu, sme sa vydali spoločne s Erikom Ľuptákom, ktorý aktuálne háji farby treťoligistu z Gemera, rimavskosobotského MŠK.
“V prípravnom zápase za Chelsea som hral bok po boku s takými menami ako Drogba, Stoch, Ballack či brankár Hilario. Boli to proste hráči na top svetovej úrovni. Ten prípravák sme hrali proti nejakému treťoligovému mužstvu a mne sa podarilo vsietiť štyri góly.
„
V článku sa dočítate:
- Ako sa vyvíjala jeho futbalová kariéra, ktoré vzostupy a pády boli kľúčové?
- Prečo bol donútený hrávať futbal na amatérskej úrovni a na Slovensku si už ako profesionál ani "neškrtol"?
- Do ktorej zámorskej krajiny ho futbal zavial a prečo sa vrátil domov?
- Ako s odstupom času vníma svoju kariéru a čo mohol urobiť inak?
- Čo považuje za svoje najväčšie futbalové úspechy?
- Proti akým hviezdam svetového futbalu hrával?
- Akú novinku (v rámci osobného života) sa dozvedel len nedávno?
Erik, určite vás viacerí futbaloví nadšenci nielen z nášho regiónu, ale aj tých okolitých či priľahlých, už dlhé roky vnímajú ako svetobežníka a skúseného hráča. No predsa len, ak sa medzi nimi nájdu aj takí, ktorí o vás nechyrovali, skúste sa športovej verejnosti trochu viac predstaviť aj vy sám.
Volám sa Erik Ľupták a momentálne mám 31 rokov. Futbal hrám od svojich piatich rokov. Prešiel som si všetkými postami, ale najviac som hrával útočníka alebo podhrotového hráča či stred zálohy. Napokon sa zo mňa stal univerzálny hráč, čiže som rád, že môžem pomôcť mužstvu na hocijakom poste.
E. Ľupták v drese repre SR (zdroj: archív E. Ľuptáka)Skúsme teraz zaloviť vo vašej pamäti a obzrieť sa za doterajšou futbalovou kariérou... V ktorom klube sa podľa vás najvýraznejším spôsobom naštartovala?
“Moju futbalovú kariéru zrejme najvýstižnejšie charakterizuje tvrdenie: Veľa úspechov, ale aj veľa pádov.
„
Som odchovancom Rimavskej Soboty. Ako „Soboťan“ som si prešiel všelijakými regionálnymi výbermi, kde sa mi darilo štatisticky a aj herne. Tu si ma všimli kluby, z ktorých som bol oslovený, a ktorých boli zástupcovia mužstiev nielen z našich regiónov...
Ja som si napokon vybral vtedajší tím ZŤS Dubnica nad Váhom, teda klub, kde to podľa môjho názoru fungovalo v tom čase na top úrovni. A myslím, že som sa rozhodol správne. Do Dubnice som odišiel ako 13-ročný. Pri mládežníckych kategóriách som sa však nezdržal dlho, pretože už v 16 rokoch sa mi podarilo prepracovať sa do A-tímu mužov. V tých časoch bola prvá liga, ktorú Dubnica hrávala, veľmi kvalitná a na vysokej úrovni.
Ako som sa neskôr dočítal, v tom čase sme boli len ja a môj kamarát z banskobystrickej Dukly Andy Rendla najmladšími hráčmi v lige. A verte, bola to iná doba, veď vtedy tu hrávali futbal mnohí skúsení hráči v zrelom veku...
E. Ľupták (v bielom) (zdroj: archív E. Ľuptáka)Kam smerovali vaše ďalšie kroky z dubnického mančaftu?
Čo sa týka ďalších mužstiev, mojou nasledujúcou futbalovou zastávkou bol Púchov. V čase môjho pôsobenia v Matadore sme sa so spoluhráčmi, ako sa hovorí, snažili zachrániť potápajúcu sa loď. Žiaľ, nepodarilo sa, Púchov spadol o súťaž nižšie. Napriek tomu mám však na tento klub pekné spomienky.
Šťastie som potom skúšal v zahraničí, vnímal som záujem o moju osobu, a to hneď z viacerých tímov. Bol som na skúškach v Bayerne Mníchov, v londýnskej Chelsea a aj v Juventuse Turín. Práve „Stará Dáma“ o mňa mala najväčší záujem.
Do miestnych novín sa dokonca dostal článok o tom, že môj prestup do „Juve“ je hotová vec. Nakoniec som z toho najhoršie vyšiel ja sám, bol som potrestaný, hoci som bol do celej situácie vtiahnutý nevinne...
A čo nasledovalo potom? Kam ste sa presunuli z Apeninského polostrova?
