BRDÁRKA. Štítnik, Roštár, Markuška a potom konečná. Brdárka, učupená pod vápencovým masívom Radzim, je v máji zrejme najnavštevovanejšou dedinkou na Hornom Gemeri.
Ľudí z rôznych kútov Slovenska sem láka rozľahlý čerešňový sad. Keď rozkvitne zhruba 3 500 stromov, z ktorých plody kedysi putovali aj na anglický kráľovský dvor, nechýbali na stoloch viedenskej smotánky, naskytne sa jedinečný pohľad na časť niekdajšieho železného srdca Uhorska.

Počas prvého májového víkendu bolo v Brdárke rušno. Kraj cesty lemovali autá s ešpézetkami z východu, stredu aj západu Slovenka.
Ľudia si dopriali pohľad na kvitnúcu nádheru, vybrali sa na túru do skalnatých hôr.
No Brdárka ponúka oveľa viac. Žijú tu ľudia so zaujímavými príbehmi, vďaka ktorým je dedinka so zhruba 60 obyvateľmi jedinečná. Návštevníci tu objavia nielen rozkvitnuté čerešne či mohutné bralá, na ktoré sa oplatí merať cestu.
Sú tu pramene s krištáľovo čistou vodou aj dielňa, v ktorej vdychujú život hline prevažne rómske deti. Niektoré z nich žijú v chudobe a po prvýkrát práve v dielni zistia, aké je to kresliť farbičkami.
Útroby nenápadného domčeka očaria
Na hornom konci Brdárky zaujme netypický domček z kameňa. Pestré maľby na dreve pútajú pohľady. Dobrá Vôľa, hlása nápis nad oknami. Dvere sú pootvorené a nejeden okoloidúci len tak zo zvedavosti nahliadne.