LUČENEC. Až takmer do letných prázdnin bude v Mestskom múzeu v Lučenci k videniu dvojica výstav Obrazy krajiny a Flakón, ktoré spája jedna krajina a to Francúzsko. Jedná sa o výstavy z dlhodobého a každoročne sa opakujúceho cyklu.
„Vraciame sa k cyklu, v ktorom predstavujeme cudzincov žijúcich tu, medzi nami, našou kultúrou, spoločnosťou, niekedy s problémami, inokedy s milými, úsmevnými príhodami. V cykle“ Z blízka/Z ďaleka“ prezentujeme po Bulharoch, Rumunoch, Severných Macedóncoch tento rok Francúzov," uviedla vedúca Mestského múzea Andrea Moravčíková.
Predstaviť Francúzsko sa rozhodli pri príležitosti predsedania tejto krajiny Rade Európskej únie v prvom polroku 2022. V múzeu sprístupňujú dve výstavy, prvá je o svetovom architektovi Le Corbusierovi a jeho urbanistickej a architektonickej tvorbe a druhá prepájaja náš región Novohrad s regiónom Normandie.

Parfum vyprchá, flakón zostáva
„Prečo flakón? Čo spája náš región Novohrad s normandským regiónom?Konštatujem, že sklo. A sklo nie len úžitkové, dekoratívne, ale aj sklo exkluzívne v podobe flakónov na voňavý éter – parfum. Vône sú v živote človeka dôležitejšie, než sme si ochotní priznať. Podľa nich si napríklad vyberáme i partnerov," pokračovala Moravčíková.
Ušľachtilý parfum si podľa nej ako skutočné umelecké dielo zaslúži aj zodpovedajúci obal. Snaha o umelecké stvárnenie obalov či nádob, ktoré by vhodným spôsobom pojali vzácnu vôňu, inšpiruje umelcov a remeselníkov už vyše päťtisíc rokov. Sklárska technológia dáva možnosť vyniknúť jemným detailom, tvarom. A tak tvary flakónov okrem majstrovských a extravagantných stvárnení, musia zákazníka zaujať a dobre padnúť do ruky.
„Nádoby, ktoré sa v protiklade k prchavým vôňam uchovali v hojnom počte, vypovedajú veľa aj o samotných parfumoch. Cieľom bolo vytvoriť estetické, príťažlivé nádoby či obaly, ktoré by ladili s určitou vôňou, niektoré z nich majú už dnes nevyčísliteľnú hodnotu. Mnohé z nich sa nachádzajú v múzeách, starožitnostiach, či u zberateľov umenia," dodala vedúca múzea.

LE CORBUSIER - obdivovaný i nenávidený
Le Corbusier bol slávny francúzsky urbanista, architekt, maliar, teoretik, kritik, častokrát nenávidený člen architektonickej obce. „A je to skutočne tak, napriek faktu, že odkaz a dielo Le Corbusiera je neustále pripomínané a znovu objavované, je pre niekoho vzorom, no pre mnohých výstrahou, ktorú netreba opakovať," pripomenul pri uvádzaní druhej výstavy lučenecký achitekt Ivan Siláči.
Dôležitá je podľa neho Le Corbusierova predstava mesta s výlučne vysokými a osamotenými budovami, ktoré zvýšia hustotu obyvateľov a ponúkajú rôzne funkcie a aktivity. Zvyšné plochy majú byť určené pre dopravu a najmä zeleň, ktorá mala tvoriť až 80 % plochy mesta. „Odstráňme predmestia a prinesme prírodu až do srdca miest” - hovoril. Ale nebolo to živelné vťahovanie prírody do centier, jeho predstavy mesta boli jasne navrhnuté, s predpísanou štruktúrou a hierarchiou. Bol presvedčený, že nie je možné človeka oddeľovať od krajiny, mesta a domu."
Le Corbusier bol častokrát nepochopený. Ako známy a uznávaný architekt cestoval po svete. Prakticky každému mestu, ktoré navštívil navrhol plán prestavby. Le Corbusierov plán prestavby Paríža niektorí označili “za strašidlo urbanizmu”.
„Veľa jeho prác bolo zrealizovaných, no obrovské množstvá skončili len ako jeho vízie a sny. Sú uložené v archívoch neboli ďalej rozvíjané či dopracované.
„Napriek všetkému, dobrému aj zlému je Le Corbusier génius, vizionár a jeho odkaz architekta a urbanistu tu s nami prežije ešte dlhé roky. Za zmienku stojí aj jeho vlastný výrok “Architektúra nie je povolanie, je to stav ducha a mysle”," zakončil Siláči.
