LUČENEC. Anton Frič, ktorému málokto povie inak než Tony, bol medzi tými, ktorí neváhali. Na rozdiel od štátu už mali skúsenosti s pomocou pre prichádzajúcu vlnu utečencov.
Tentoraz sa však valila priamo od našich východných susedov. Písal sa totiž 24. február 2022, v to ráno Ruská armáda začala „špeciálnu vojenskú operáciu“ a mnohé ženy s deťmi sa rozhodli utiecť smerom na západ.
Na Slovensku sú už jediní. Nechcú, aby v Poltári sklárske remeslo vymrelo Čítajte Našu východnú hranicu zaplavili aj dobrovoľníci. Priniesli oblečenie, ale aj základné potraviny a hygienické potreby.
Frič je tiež riaditeľom Vašej charity a Sociálneho centra pomoci Domček v Lučenci. Pracuje aj pre Spišskú katolícku charitu a v zahraničí má priam neuveriteľnú sieť známych, ktorí sú ochotní pomôcť aj teraz, keď už počiatočná vlna solidarity opadla či skôr už takmer ustala.
V článku sa dočítate:
- Priamo na Ukrajinu mierili najskôr dodávky, potom kamióny
- Niesli aj vaky na mŕtvoly
- Chuť Slovákov pomáhať sa ako pri pandémii vytratila
- Po medzinárodných charitatívnych organizáciach zatiaľ ani stopy
- Ako to v miestach frontu vyzerá? Totálna deštrukcia
- Pomáhajú aj tým, ktorí prišli na Slovensko
- Časť ľudí sa už nemá kam vrátiť, plánujú tu zostať
- Prisťahovalcov potrebujeme, a už lepších nezískame
- Pomôcť sa dá aj inak než hmotne či peniazmi
Ako ste rozbiehali pomoc pre Ukrajinu?
Na hranici som bol od 24. februára asi desať dní a potom som začal pomáhať priamo na Ukrajine. Najskôr som tam išiel zistiť aká je tam situácia a čo tam potrebujú. Mal som tam kontakty ja a aj Spišská charita s miestnymi charitatívnymi organizáciami.
Začali sme tam následne voziť humanitárnu pomoc. Najskôr v dodávkach a potom po dvoch týždňoch už v kamiónoch. Týždenne ich odíde na Ukrajinu od troch do šiestich, podľa toho ako sa ich nám podarí vypraviť.
S čím konkrétne tieto kamióny odchádzajú a do ktorých oblastí?
