Hriňovčania si peniaze nechcú dať

Prvú hriňovskú skláreň postavili už v roku 1912. O dvanásť rokov neskôr vznikla ďalšia v Skalisku. Dôvodom bol dostatok žabice, potrebnej pri výrobe skla. Ďalšou skutočnosťou, ktorá pomohla vzniku sklární, bolo drevo, z ktorého sa pálilo uhlie. Sklárne sa časom preslávili nielen v celom Uhorsku, ale svoje výrobky vyvážali aj do Srbska, Ameriky, Austrálie, Japonska, Egypta... Jedna skláreň zamestnávala 500 až 600 ľudí. Striedali sa roky úspešné s tými menej prajnými. V čase nedostatku financií vyplácali robotníkov vlastnými mincami, ktoré im zo striebra a mosadze razili v Kremnici. Mince zo sklární boli len núdzovým platidlom. Bol tu totiž aj obchod patriaci majiteľovi sklární, v ktorom si robotníci mohli nakúpiť všetok potrebný tovar na živobytie. Všetko, čo v sklárňach zarobili, mohli v sklárňach aj minúť. Inde nie. Dokonalý kapitalizmus... Týmto minciam sa podľa majiteľa začalo hovoriť Kissovské peniaze. Sklárne prestali pracovať v roku 1914 a s nimi skončili aj hriňovské peniaze. V stálej expozícii „Hriňová kedysi a dnes“, ktorá je umiestnená v Mestskom kultúrnom stredisku, si staré peniaze môžu návštevníci pozrieť i dnes, no žiaľ iba na fotografiách. „V niektorých rodinách sa peniaze ešte zachovali,“ hovorí vedúca kultúrneho strediska Marta Vaculčiaková. Napriek tomu si ich nikto nechce dať. Veď sú viac ako zaujímavé, najmä pre zberateľov.