Vykladanie kariet prinieslo Oľge Romanovej nečakanú popularitu. Najskôr to vyvolalo rozruch v blízkom okolí, potom aj za hranicami štiavnického chotára, ba karty vykladala dokonca aj Rakúšanom. Trmácajú sa za ňou v horúčavách i mrazoch desiatky ľudí. Karty už vykladali jej stará, prastará a aj pra-prastará mama. „ Moja prastarká bola veľmi pekná žena. Do jej krásy sa zaľúbil aj majiteľ kaštieľa v Antole Dal jej zariadiť najkrajšiu komnatu, len aby si získal jej srdce. Nepochodil. Ušla mu. Cigáni milujú slobodu. Tak ako dym a kone, odjakživa k nim patrilo aj veštenie z ruky a vykladanie z kariet. Ja som tento dar zdedila po svojich predkoch. Karty po nebohej prastarej materi si starostlivo opatrujeme. Bola to citlivá žena s dobrou intuíciou. Držala sa viery, že náhoda neexistuje. Z kariet čítala ako z otvorenej knihy,“ tvrdí vykladačka kariet z Banskej Šiavnice, ku ktorej chodia aj Lučenčania.
Usádzam sa v útulnej kuchyni. Oľga mi hneď na začiatku prezradí, že som jediný novinár, ktorému dovolila nazrieť do svojho súkromia. „Bojím sa zlých ľudí a nestojím o reklamu v novinách. Kráčam v stopách mojich predkov. Ľudské osudy sú neuveriteľné. Áno, viem vykladať karty a aj iné veci, ktoré v knihách o mágii nenájdete, ale nechcem o nich hovoriť do novín. Nad článkami, v ktorých sa píše o tom, že niekomu duchovia vedú ruku alebo o iných nezmysloch, sa len pousmejem. Darmo, ľudská fantázia nepozná hraníc. Sú ľudia, ktorí majú jasnovidecké schopnosti, ale ich mená v novinách nenájdete. Keď som mala 15 rokov, vážne som ochorela na obličky. Maminka ma zobrala k istému jasnovidcovi do Budapešti. Celou cestou som jej opakovala, nech sa vrátime domov, že ja na tú operáciu aj tak budem musieť ísť. Len čo nás jasnovidec zazrel v bráničke, zakričal na nás: „Žena, na čo ideš sem s tým dievčaťom? Veď ti už povedala, že ju musia operovať,“ hovorí Oľga.
Priviedla na svet dve deti. Obidve zomreli. „Asi to tak chcel Boh. Musím však zaklopať na drevo, vďaka dcérke mojej sestry viem, čo je materinská láska. Paťka mi je ako vlastná dcéra. Okrem obličiek ma potrápil aj žalúdok. Prežila som 17 operácií. Mala som aj rakovinu. Lekári mi už nedávali žiadnu nádej. Pichali mi morfium. Poslali ma domov zomrieť. Smrť mi dýchala do tváre. Vedela som, že prišiel čas odovzdať náš dar ďalšej žene z nášho rodu. Patrícii som vtisla do rúk karty a dala požehnanie. Vyliečila som sa bylinkami. Patrícia dlho nechápala, ako je to možné, že rozumie tomu, čo hovoria karty. Žijem v harmonickom vzťahu. Som šťastná a vyrovnaná. Manžel ma zvykne volať malou strigou. Nehnevám sa za to. Každý človek je iný. Niekto kartám verí, iný nie. Ja sa držím viery mojej prastarej mamy, že náhoda neexistuje. Teda ak si niekto vytiahne takú či onakú kartu, nie je to náhoda. Nie každý vie pochopiť význam odkazu v kartách. Hoci sú už dnes knihy s návodom, ako vykladať karty, ja tvrdím, že v žiadnej nenájdete presný návod. Je to dar, ktorý je od Boha. Každá karta niečo znamená. Pozrite sa na moju dlaň. Mám na nej veľké M. Em ako Mária. Každému, kto ma navštívi, hovorím, nech veria kartám, ale nech veria aj v Boha. Zlá myšlienka a slovo vedia uškodiť a zlo sa lomí. Ten, ktorý ho privoláva, ohrozuje aj seba a ak chceme poznať budúcnosť, musíme vedieť pochopiť prítomnosť. Netreba zabúdať na to, že peniaze sú len papiere, ktoré zhoria. Karty vykladám už 40 rokov. Mám šesťdesiatku na krku a verím v silu riečnych kameňov. Majú mať veľkosť ako vedro a musia byť nepoškodené. Treba ich uložiť okolo domu do trojuholníka. Musia zrásť so zemou,“ radí Štiavničanka. K Lučencu má blízky vzťah.
Bývala tu Oľgina stará mama a odtiaľto pochádzala aj jej mama. Mrzí ju, že ľudia sa občas vyvŕšia na tom druhom aj napriek tomu, že im neublížil. Dobro a zlo je však tak staré ako ľudstvo samo. Intuíciou sa dajú pochopiť mnohé veci, na ktoré rozum nepríde.
V poslednom období sa viac ako inokedy ľudia utiekajú so svojimi problémami k chiromantikom, ezoterikom, ľudovým liečiteľom či vešticiam. Majú či nemajú schopnosti vidieť budúcnosť? Rozumejú astrálnemu svetu? Máme svoj život nalinajkovaný alebo môžeme svoj osud zmeniť? Je to večná dilema. Na svete sú mnohé záhady a javy, ktoré sa doteraz nepodarilo objasniť ani renomovaným vedcom. Som za kompromis. Náš život má možno cieľ pevne daný, no cestu, ako do neho prídeme si volíme sami.
Z. Suráková
Vykladanie kariet prinieslo Oľge Romanovej nečakanú popularitu. Najskôr to vyvolalo rozruch v blízkom okolí, potom aj za hranicami štiavnického chotára, ba karty vykladala dokonca aj Rakúšanom. Trmácajú sa za ňou v horúčavách i mrazoch desiatky ľudí. Karty už vykladali jej stará, prastará a aj pra-prastará mama. „ Moja prastarká bola veľmi pekná žena. Do jej krásy sa zaľúbil aj majiteľ kaštieľa v Antole Dal jej zariadiť najkrajšiu komnatu, len aby si získal jej srdce. Nepochodil. Ušla mu. Cigáni milujú slobodu. Tak ako dym a kone, odjakživa k nim patrilo aj veštenie z ruky a vykladanie z kariet. Ja som tento dar zdedila po svojich predkoch. Karty po nebohej prastarej materi si starostlivo opatrujeme. Bola to citlivá žena s dobrou intuíciou. Držala sa viery, že náhoda neexistuje. Z kariet čítala ako z otvorenej knihy,“ tvrdí vykladačka kariet z Banskej Šiavnice, ku ktorej chodia aj Lučenčania.
Usádzam sa v útulnej kuchyni. Oľga mi hneď na začiatku prezradí, že som jediný novinár, ktorému dovolila nazrieť do svojho súkromia. „Bojím sa zlých ľudí a nestojím o reklamu v novinách. Kráčam v stopách mojich predkov. Ľudské osudy sú neuveriteľné. Áno, viem vykladať karty a aj iné veci, ktoré v knihách o mágii nenájdete, ale nechcem o nich hovoriť do novín. Nad článkami, v ktorých sa píše o tom, že niekomu duchovia vedú ruku alebo o iných nezmysloch, sa len pousmejem. Darmo, ľudská fantázia nepozná hraníc. Sú ľudia, ktorí majú jasnovidecké schopnosti, ale ich mená v novinách nenájdete. Keď som mala 15 rokov, vážne som ochorela na obličky. Maminka ma zobrala k istému jasnovidcovi do Budapešti. Celou cestou som jej opakovala, nech sa vrátime domov, že ja na tú operáciu aj tak budem musieť ísť. Len čo nás jasnovidec zazrel v bráničke, zakričal na nás: „Žena, na čo ideš sem s tým dievčaťom? Veď ti už povedala, že ju musia operovať,“ hovorí Oľga.
Priviedla na svet dve deti. Obidve zomreli. „Asi to tak chcel Boh. Musím však zaklopať na drevo, vďaka dcérke mojej sestry viem, čo je materinská láska. Paťka mi je ako vlastná dcéra. Okrem obličiek ma potrápil aj žalúdok. Prežila som 17 operácií. Mala som aj rakovinu. Lekári mi už nedávali žiadnu nádej. Pichali mi morfium. Poslali ma domov zomrieť. Smrť mi dýchala do tváre. Vedela som, že prišiel čas odovzdať náš dar ďalšej žene z nášho rodu. Patrícii som vtisla do rúk karty a dala požehnanie. Vyliečila som sa bylinkami. Patrícia dlho nechápala, ako je to možné, že rozumie tomu, čo hovoria karty. Žijem v harmonickom vzťahu. Som šťastná a vyrovnaná. Manžel ma zvykne volať malou strigou. Nehnevám sa za to. Každý človek je iný. Niekto kartám verí, iný nie. Ja sa držím viery mojej prastarej mamy, že náhoda neexistuje. Teda ak si niekto vytiahne takú či onakú kartu, nie je to náhoda. Nie každý vie pochopiť význam odkazu v kartách. Hoci sú už dnes knihy s návodom, ako vykladať karty, ja tvrdím, že v žiadnej nenájdete presný návod. Je to dar, ktorý je od Boha. Každá karta niečo znamená. Pozrite sa na moju dlaň. Mám na nej veľké M. Em ako Mária. Každému, kto ma navštívi, hovorím, nech veria kartám, ale nech veria aj v Boha. Zlá myšlienka a slovo vedia uškodiť a zlo sa lomí. Ten, ktorý ho privoláva, ohrozuje aj seba a ak chceme poznať budúcnosť, musíme vedieť pochopiť prítomnosť. Netreba zabúdať na to, že peniaze sú len papiere, ktoré zhoria. Karty vykladám už 40 rokov. Mám šesťdesiatku na krku a verím v silu riečnych kameňov. Majú mať veľkosť ako vedro a musia byť nepoškodené. Treba ich uložiť okolo domu do trojuholníka. Musia zrásť so zemou,“ radí Štiavničanka. K Lučencu má blízky vzťah.
Bývala tu Oľgina stará mama a odtiaľto pochádzala aj jej mama. Mrzí ju, že ľudia sa občas vyvŕšia na tom druhom aj napriek tomu, že im neublížil. Dobro a zlo je však tak staré ako ľudstvo samo. Intuíciou sa dajú pochopiť mnohé veci, na ktoré rozum nepríde.
V poslednom období sa viac ako inokedy ľudia utiekajú so svojimi problémami k chiromantikom, ezoterikom, ľudovým liečiteľom či vešticiam. Majú či nemajú schopnosti vidieť budúcnosť? Rozumejú astrálnemu svetu? Máme svoj život nalinajkovaný alebo môžeme svoj osud zmeniť? Je to večná dilema. Na svete sú mnohé záhady a javy, ktoré sa doteraz nepodarilo objasniť ani renomovaným vedcom. Som za kompromis. Náš život má možno cieľ pevne daný, no cestu, ako do neho prídeme si volíme sami.
Autor: Z. Suráková
