CINOBAŇA. Ján Svrček žijúci už desaťročia v Cinobani zažil za svoj doterajší život viac než dosť. Asi aj vďaka rodičom mu bolo predurčené, že toho veľa precestuje.
Dokonca tri roky priúčal miestnych sklárov sklárskemu fortieľu aj v ďalekej Číne, či aspoň na skok aj v Afrike. Hoci je už dôchodca, rozhodne nemá čas sa nudiť. Venuje sa rôznym koníčkom. Vďaka výbornej pamäti si s nami zaspomínal na svoj bohatý život.
Cestovateľom odmala
Narodil sa 1. mája 1948 v Krušetnici, kde chodil aj na základnú školou, no keďže jeho rodičia cestovali za prácou, bol cestovateľom už odmalička. Jeho mama sa narodila v Amerike, hoci pochádzala z Oravy, konkrétne z dedinky Krušetnica, kde sa narodil aj Ján.
V článku sa dočítate
- Učil sa až na piatich základných školách
- Sklárstvo si zamiloval už na škole
- Miestnu fabriku nechcel opustil, povyhadzoval kvôli tomu všetky medaily čo získal
- V Katarínskej Hute to kedysi ridne žilo
- Pracoval aj cez prestávky, kolegovia sa mu smiali
- Počas vojenčiny zažil inváziu, videl okupantov jesť obilie priamo na poliach
- Niektorí sklári pili "štepené" pivo, to viedlo k zákazu
- Číne neodolal, páčilo sa mu tam
- bavilo ho okrem iného dohadovanie na trhu
- hadej pálenke, chrobákom či larvám nepovedal nie.
- Na skok sa ocitol aj v africkej sklárni
„Svoje základné vzdelanie som ukončil dokopy na piatich školách. Dokonca sme s rodičmi žili istý čas aj na Morave a potom aj v Čechách. Na Sklárske učilište v Katarínskej Hute som sa dostal kvôli tomu, že boli u nás na škole v Čavoji robiť nábor a jeden kamarát tam šiel už rok predtým. Tak som sa rozhodol tam ísť tiež," začal spomínanie na svoju dlhú sklársku cestu Svrček.
