RIMAVSKÁ SOBOTA. Pozlátené zrkadko z kaštieľa v Ožďanoch aj unikátna zbierka štyridsiatich štyroch cirkevných rúch katolíckeho farára z Husinej.
Historický fond Gemersko - malohontského múzea (GMM) sa aj vďaka finančnej injekcii z Fondu na podporu umenia rozrástol o pozoruhodné kúsky. Ich výnimočnosť spočíva najmä v tom, že múzeum má zatiaľ vo svojich zbierkach minimálne zastúpenie cirkevného odevu.
Rúcha, ktoré prežili aj vojnu
Kedysi si ich obliekali Ján Majoros, správca farnosti Husiná, farári Ján Kabla, Pavol Szabó či Barbanás Bacskai. Dnes ich jedinečnosť môžu obdivovať návštevníci GMM.
Ľudia pri sysľovisku na Muráni obdivujú aj dravce, niektoré majú korene v Amerike Čítajte "Ide o 44 kusov cirkevných rúch, ktoré zahŕňajú jednotlivé časti odevu katolíckeho farára. Kňazské rúcha a doplnky rímskokatolíckej cirkvi pochádzajú z Farského úradu v Husinej. Sú prevažne z medzivojnového obdobia a prvej polovice 20. storočia," uviedla Martina Oštrom Mareková, lektorka GMM s tým, že súčasťou tejto cennej zbierky sú štóly, manipuly, cingulá, ornáty a pluviály rôznej farby a typu podľa náboženských udalostí a liturgických omší.
"V rámci dokumentácie spoločenského života a religionistiky 20. storočia je tiež potrebné uchovať artefakty mapujúce odievanie rímskokatolíckeho kňaza z daného obdobia v Rimavskej Sobote a okolia," dodala Mareková.
Niekdajšia súčasť honosného interiéru kaštieľa
Ďalší skvost, ktorý sa GMM podaril získať je nástenné zrkadlo v rokokovom štýle Ľudovíta XIV.
Na strednom Slovensku chystajú unikátny zážitok, záujemcovia sa ocitnú v stredoveku Čítajte Podľa slov lektorky pochádza z honosného interiéru kaštieľa barónskej rodiny Luzénskych.
"Je z lipového dreva a má zachovalú bohatú priestorovú listovú rezbu rokokových ozdôb. Okrem toho je pozlátené 23-karátovým zlatom. Po obvode je fazetované a nepoškodené," konkretizovala Mareková.
Rodina barónov Luzénskych
• v historickom regióne Gemera-Malohontu k majetným rodom.
• V minulosti jej patril jednoposchodový barokovo - renesančný kaštieľ v Ožďanoch s nárožnými vežami. Je národnou kultúrnou pamiatkou.
• Šľachtická rodina baróna Henrika Luzsénszkeho (1869 - 1907) patrila medzi posledných majiteľov kaštieľa. Vznikom Československa v roku 1918 sa uhorská šľachta ocitla vo vážnych problémoch. Skonfiškovanie rozsiahlej pôdy rozprestierajúcej sa v okolitých obciach bolo iba otázkou času. Luzénszky prišli o svoj majetok a v roku 1926 vdova po Henrikovi, barónka Margita aj so štyrmi dcérami, opustila rozsiahle šľachtické sídlo, oždiansky kaštieľ.
• Podľa ústnych informácií sa presťahovala na dvoch drevených vozoch do mesta Edelényi, neďaleko Miškovca.
• V období druhej svetovej vojny rodina už bývala v obci Girincs na severe Maďarska. Rozsiahly majetok veľkostatkárky Margity Luzénszkej siahal od Oždian, cez Sobôtku pri Rimavskej Sobote, Kľačany, Čerenčany, Széplak - Krásnu, Veľké Teriakovce, Vrbovce, Dobrošte, po Világoš (Svetlú), až k obci Sušany.
• Veľkopanské pozemky a lesy boli časom zanedbané, spustošené, obydlia správcov zdevastované. Ešte v 20. rokoch 20. storočia barónka, pokiaľ to okolnosti dovoľovali, rozpredala časť svojich pozemkov. Osud bohatého inventára rodiny Luzénszkych je neznámy. V roku 2013 Gemersko-malohontské múzeum získalo do zbierok súbor nábytku - obývaciu izbu z kaštieľa. Nábytok sa stal súčasťou stálej vlastivednej expozície.
Zdroj: Martina Oštrom Mareková, lektorka GMM
Štát sa ku kúpeľom v Levároch zachoval macošsky, majitelia ich chcú obnoviť Čítajte
