REVÚCA. Ako v rozprávke, povedia si návštevníci jedného z okresných miest na Gemeri.
Veď Krutohlava, Laktibradu, Olejkára, Popolvára, hviezdny ďalekohľad či „brčkavý“ strom šťastia, inde len tak stáť na ulici určite nenájdu.
Vyšli spod rúk šikovných majstrov čierneho remesla a už z diaľky pútajú pozornosť.
V Revúcej, ležiacej v jednom z chudobnejších regiónov krajiny, ktorá spolu s Rimavskou Sobotou dlhodobo okupuje vrchné priečky v tabuľke týkajúcej sa miery nezamestnanosti, stavili na rozvoj cestovného ruchu.

A urobili dobre, pretože už nielen neďaleký Národný park Muránska planina a ďalšie prírodné atrakcie sú tamojším veľkým lákadlom, ale aj samotné mesto je pre turistov atraktívnejšie.
Pribudne mestská hra
Podľa informácií, ktoré poskytol Viktor Brádňanský, destinačný koordinátor Oblastnej organizácie cestovného ruchu (OOCR) Gemer, v meste tento týždeň predstavili rozprávkovo – kúzelné miesta, ktorých cieľom je cez rozprávkové postavy z tvorby slávnych revúckych rozprávkarov a majstrov fantasy Samuela a Gustáva Reussovcov a tiež Pavla Dobšinského pripomenúť literárnu slávu mesta.

„V každom meste je vždy zaujímavé, keď sa tam ľudia môžu odfotiť napríklad so zaujímavými sochami. Myslím si, že tie naše budú veľkým turistickým lákadlom, pretože reprezentujú Revúcu ako mesto rozprávok, kde naši dejatelia pôsobili a písali rozprávky,“ povedal Július Buchta, primátor Revúcej a dodal, že z pohľadu Mesta kultúry 2022 považuje nové prvky v meste za osobitý prínos a zvýraznenie Revúcej.
V tejto súvislosti Jaroslav Hric z OOCR Gemer pripomenul ďalšie plány.
„Časom pribudnú organizované turistické vychádzky mestom so sprievodcami a mestská hra, spojená s týmito sochami alebo skôr s postavami zo sveta fantázie.“
Rozprávkový trojlístok z Hajnáčky
Prvé tri rozprávkové sochy sa v zrodili v kováčskej dielni v Hajnáčke ešte vlani.
Andrea Ďurčová vyrobila svoju prvú kovanú figurálnu plastiku, ktorú nazvala Olejkárom Emilkom.

„Tvár, pri ktorej som sa inšpirovala črtami svojho manžela, ruky a kniha, ktorú olejkár drží, sú odlievané, zvyšok je kované železo,“ priblížila majsterka čierneho umenia s tým, že Olejkár, pripomínajúci historickú povesť Jozefa Miroslava Hurbana, odohrávajúcu sa na pozadí udalostí z čias Matúša Čáka, je vysoký 165 cm a váži zhruba 90 kilogramov.