BUDINÁ. Nielen škola vždy urobí zo študenta majstra. Nájdu sa výnimky, ktoré svoju záľubu povýšia natoľko, že diela spod ich rúk doslova vyrážajú dych.
Andrej Bobáľ z Budinej patrí medzi nich. Podľa štúdií by mal robiť „plecharinu“, prípadne zvárača.
On však pod kapotou áut vidí iné poklady.
Dôkazom toho sú originálne lampy, morský koník či zaujímavé dielo pred jeho vyhňou, akoby vystrihnuté zo sci-fi filmu.
Andrej vo svojej dielni v Budinej. (zdroj: z albumu A. B.)Remeslo má v krvi
Andrej žije v malej novohradskej obci na kopcoch, obklopených nádhernou prírodou.
Rád sa po nich túla. Do svojej dielne, v ktorej mnoho vecí si vyrobil sám, sa vracia plný pozitívnej energie a najmä inšpirácie, ktorú v krátkom čase pretaví do reality.
„Neviem, odkiaľ sa to vo mne vzalo. Skrátka, ide to samo. Robím to, čo ma baví a napĺňa. Mám to v krvi,“ hovorí s úsmevom šikovný mladík.
Netrvá dlho a na svete sú anjeli, prinášajúce svetlo, z dreveného podstavca vyrastá strom, ktorého korene akoby zrástli so skalami z budinských hôr, klasy vlniace sa vo vetre či ruže, na dotyk síce chladné, no pohľad na ne je hrejivý.
Skrátka, čo Andreja zaujme, to zveční umeleckým spôsobom.
Inšpirujú ho staré súčiastky
Pohľady púta aj ďalšia časť Andrejovej tvorby, v ktorej tiež našiel záľubu. Ide o takzvaný šrot art.
Andreja zaujímajú najmä súčiastky áut a starých strojov, ktoré už doslúžili. Tie vďaka jeho kreativite a šikovnosti žijú ďalej.
„Guličky z ložísk, reťaz z bicykla, ozubené kolieska, to všetko je pre mňa inšpiratívne,“ povedal Andrej.
Jeho slová potvrdzujú lampy rôznych veľkostí, dokonca morský koník, ktorý akoby práve vyplával zo známej verneovky Dvadsaťtisíc míľ pod morom.
„Túto časť mojej záľuby ovplyvnil do značnej miery aj steampunk,“ podotkol zručný Novohradčan.
Tu sa však zďaleka Andrejova tvorba nekončí. Ako sám tvrdí, stačí, že vybehne do prírody a už sa vracia s ďalším dielom v hlave. Potom už stačí len zakúriť vo vyhni, vziať do ruky nástroje a na svete je originálny kúsok, ktorý nepochybne zaujme.
