Čítajte už teraz, alebo v budúcotýždňovom vydaní MY Novohradské noviny - v predaji od utorka 9. augusta.
PANICKÉ DRAVCE. Ďalšia obec, ktorá sa zaradila na zoznam dedín, kde seniorský futbal nepokračuje. Alebo si len dáva pauzu? Odpoveď na túto básnickú otázku sa zrejme dozvieme až o rok...
Pred zápasom Panické Dravce - Ružiná (zdroj: Róbert Rácz)Po niekdajších futbalovo známych „destináciách“ ako napríklad Fiľakovské Kováče, Šíd, Kotmanová, Veľké Dravce či Šiatorská Bukovinka (pokračovať vo vymenovávaní by sa určite dalo aj ďalej – pozn. red.) minimálne na jednu sezónu zmizli zo športovej mapy lučeneckého Oblastného futbalového zväzu aj Panické Dravce.
ĎALEJ SA DOČÍTATE:
- Ktoré kľúčové posty boli oslabené ešte pred štartom miluje sezóny?
- Kde sa podeli hráči?
- Čo je potrebné, ba priam nevyhnutné zlepšiť?
- Na čom inom sa dá ešte popracovať?
- Má podľa vedúceho mužstva vôbec zmysel reštartovať seniorský tím?
- Kto išiel na hosťovania z P. Draviec a kam? (kompletný zoznam hráčov)
- Komu vďačí za pomoc s doterajším chodom klubu?
- Ako si spomína na časy, kedy boli P. Dravce lídrom súťaže?
- ...a (nielen medzi riadkami) ešte omnoho viac.
Mužstvo z neďalekej obce pri Lučenci už v závere uplynulého ročníka 6. ligy ObFZ neraz bojovalo s vyskladaním aspoň základnej zostavy. V celkovo 28 zápasoch dokázalo nazbierať štrnásť bodov za štyri výhry a dve remízy, na svojom ihrisku potrápilo nejedného favorita a päť kôl pred koncom súťaže dokonca deklasovalo Starú Halič na jej ihrisku vysoko 0:6.
Predzápasová momentka (zdroj: Róbert Rácz)Dnes je, zdá sa, všetko inak. Ihrisko tamojšej telovýchovnej jednoty minimálne rok nezažije mužské kopačky na trávniku, ostré súboje, „uľavenie si“ na adresu arbitrov, ale tiež radostné momenty zo vsieteného gólu. Športová redakcia nášho týždenníka sa preto rozhodla, že zistí viac od Petra Osu, ktorý bol vedúcim mužstva Á-tímu TJ Panické Dravce.
Pán Osa, už v závere uplynulej sezóny, v tom čase ešte 6. ligy ObFZ Lučenec, sme zaregistrovali "zliepanie" aspoň akej-takej zostavy na zápasy. Niektoré duely sa ani nedohrali či neodohrali... Čo sa vlastne s mužstvom dialo?
Ach jaj, veru, boli by to ťažšie chvíle pre každého vedúceho. Táto situácia ohľadom zliepania a variovania rôznych zostáv pred každým zápasom sa tu diala už dlhšiu dobu. Ani neviem, ako, no vždy som zobral mobil, obvolal hráčov a robil zázraky. Ku koncu to bolo ešte náročnejšie, keďže prítomná bola už aj frustrácia, sklamanie a podobne...
V dnešnej dobe sa futbal robí ťažko, chalani chodia pracovať veľakrát na týždňovky alebo rôzne smeny. Takže mnohokrát nevedia prísť na zápasy, aj keby chceli. Často sa zostava obmieňala, až na zopár výnimiek a stálic, teda hráčov, ktorí chodili pravidelne na každý zápas. Mali sme hráčov, ktorí chodili, najmä skrz pracovné povinnosti, len každý druhý víkend.
O systematických tréningoch tiež nemôže byť reč. Pamätám si časy, kedy trénovali aspoň desiati a niekedy aj viacerí, teraz to bolo ťažké. A bez tréningov sú slabšie výsledky, na ktoré sa neskôr nabalia aj zranenia... Jedno súvisí s druhým.
V čom vnímate takýto úpadok futbalu v obci, ktorá bola stabilným a dlhoročným účastníkom oblastnej súťaže?
Je to súhra viacerých faktorov. Začalo to hneď v predsezónnej príprave na ligový ročník 2021/22. Prišli sme o brankára, a to minimálne na sezónu, čo bolo pre nás citeľné, ako sa neskôr ukázalo. Aj keď sme mali hráčov, ktorí to vedeli aj v bráne, celá sezóna sa tak jednoducho nedá odohrať. Stavili sme teda na mladého chalana, ktorý sa postupne rozchytal, predtým chytal len malý futbal.
Zo zápasu (zdroj: Róbert Rácz)Prišli sme aj o najrýchlejšieho hráča, chalani ho volali puma alebo panter (smiech). Robo Balog odišiel skúsiť hosťovanie do Buzitky, chcel vyskúšať, ako chutí futbal o ligu vyššie. Plus k tomu chýbali tréningy, chýbala motivácia, ale hlavne podmienky, v ktorých hráme. Nie sú také, ako by sa na 21. storočie patrilo. Viem, je zložité postaviť šatne, ale povedzme si úprimne – patrilo by sa ich mať. Viem, že všade, česť výnimkám, sa postavili šatne ešte za starej éry a ľahšie sa takéto šatne opravili alebo obnovili.
My sme mali len unimobunky, a to až do posledného zápasu. Aj keď kedysi 5. ligu hrala istá obec tiež s unimobunkami... Ale to je už dnešnú dobu fakt zastaralá a nie najdôstojnejšia alternatíva šatní. Ďalej je tu ihrisko, viac-menej to ani nie je trávnik, kde sa dá hrať. Lebo pole vedľa neho je občas rovnejšie ako ihrisko samotné.
Síce sme v domácom prostredí mali výhodu pred technicky zdatnejšími súpermi, ktorí tu často nevedeli hrať a začali sa rozčuľovať, keď si nedokázali poriadne prihrať po zemi, skákalo to kadejako. My sme sa naučili hrať, keďže sme inú možnosť veľmi nemali. Lenže veľakrát si aj naši chalani vyvrtli členky či poranili kolená (povzdych).
Kedy, za akých okolností a u koho skrsla myšlienka neprihlásiť sa do novej sezóny 2022/23?
Ono to prichádzalo postupne už v priebehu uplynulej sezóny. Vedeli sme, že ak niečo neurobíme, tak zrejme nebude mať zmysel púšťať sa do novej sezóny s neistou účasťou hráčov.
