HNÚŠŤA. Nápad staviť na rozvoj cykloturizmu, ktorý sa v Hnúšti zrodil ešte v roku 2015, sa osvedčil.
Najprv na cesty za krásami regiónu vyrazil cyklobus, neskôr, ako potvrdil primátor Roman Lebeda, pribudli bicykle a v roku 2019 a 2020 sa mestu podarilo získať granty na nákup nových elektrobicyklov.
Švajčiarske električky na Horehroní zvládli prvé jazdné skúšky Čítajte A záujemcov o tento druh aktívneho oddychu z roka na rok pribúda.
Preto tamojšia samospráva preto plánuje v týchto aktivitách pokračovať a rozvíjať ich.
Cesty k slovenským unikátom
Hnúšťanský cyklobus vozil záujemcov aj k unikátnym stavbám, ktoré vzbudzujú záujem aj v zahraničí.
Okrem Muránskej planiny či vrchu Klenovský Vepor, kde cyklobus jazdil počas uplynulých letných sezón, smeroval podľa slov Diany Vojenčiakovej, riaditeľky Mestského kultúrneho strediska (MsKS) v Hnúšti, aj ku Gemerským spojkám a úsekom nikdy nedokončenej železničnej trate medzi Tisovcom a Slavošovcami.
TIP NA VÝLET: Temná diera ale aj obrovský chrám na Gemeri Čítajte „Cyklobus jazdieval k 36-metrovému viaduktu a 2,4-kilometrovému tunelu pri Magnezitovciach, cez ktorý vedie cestička pre cyklistov a mal by byť najdlhším v strednej Európe. Tohto roku sme prevádzku cyklobusu pozmenili s tým, že ľudia si môžu vybrať konkrétnu trasu aj dátum a ak sa nazbiera dostatok záujemcov, sme pripravení cestu cyklobusom pre nich zorganizovať,“ priblížila Vojenčiaková s tým, že spomínanú službu zastrešuje MsKS pričom samosprávu s možnosťou spolupráce oslovila Oblastná organizácia cestovného ruchu (OOCR) Gemer.
Záujem o bicykle pretrváva
V texte si prečítate aj prechode tunelom, ktorý nájdete len na Gemeri, a ku ktorému chodí Hnúšťanský cyklobus
....Vždy keď som niečo tmavé zazrel, nevedel som či to nie je náhodou nejaké zatúlané zviera. Našťastie nič neožilo a pokračoval som ďalej. Uvedomil som si, že som si nepozrel koľko má tunel metrov, hoci je tento údaj pri vstupe do tunelu na tabuli určenej pre cyklistov. Dúfal som, že pomerne dobre nabitá batéria vydrží nielen cestu tam, ale aj späť. Na stene vedľa seba som si všimol stúpajúce čísla, čo mi vychádzalo, že sú každých desať metrov a keď k nim pridám nulu, tak to bude asi údaj v metroch. Ticho a tma ma začali dráždiť, no neodpustil som si vyskúšať aké to je zhasnúť svetlo a skúsiť ísť potme. Ticho zrazu začal narúšať pravidelný, pomerne silný rytmus úderov. "Veď to je tvoje srdce ty ...,"som si uvedomil. Po takmer vyvrtnutom členku v neviem koľko tisícej drážke som rýchlo rozsvietil a išiel ďalej už v spoločnosti svetla. Sem tam som sa rozbehol, aby som skrátil pobyt v tuneli. Asi v polovici som zazrel akúsi čmáraninu na ceste. Ktosi vtipný tu nastriekal nápis: Kill murder, pridal k tomu nepodarený pentagram, podarilo sa mi odfotiť len nápis Kill. Viac svetlo z mobilu nedokázalo túto kompozíciu nasvietiť. Po čase sa mi začalo zdať, že vidím v diaľke akýsi divný opar. Predtucha sa začala napĺňať.... viac v článku nižšie.
