RIMAVSKÉ JANOVCE. Zažil časy stredovekého opátstva a rozkvetu, ale opakovane sa stal aj ruinou. Dnes pripomína stredomorskú stavbu a posledných 48 rokov sa oň stará tá istá kostolníčka.
Románsky chrám svätého Jána Krstiteľa v Rimavských Janovciach v okrese Rimavská Sobota je výnimočnou stavbou hneď z viacerých dôvodov.
Región Gemer-Malohont je známy predovšetkým gotickými kostolmi so stredovekými nástennými maľbami, ktoré nedávno získali značku Európske dedičstvo.
Nájdeme tu však aj niekoľko ešte starších románskych chrámov, vrátane tohto rimavskojanovského.
Na Gemeri obnovili zákopy, vybudovali obranné línie. Vojenský unikát je veľkým lákadlom Čítajte „Jeho výstavbu datujeme približne do rokov 1200 až 1220. Bezpečne však vieme, že prvá písomná zmienka o obci Rimavské Janovce je z roku 1221, keď je spomínaná ako villa Ianus, teda niečo ako Jánova dedina. Z toho môžeme s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou vyvodiť, že pomenovanie tejto usadlosti bolo práve po patrocíniu, teda po zasvätení kostola,“ uviedol Michal Kiča, ktorý počas podujatia Gotická cesta otvorená 2022 zabezpečoval v svätostánku lektorský výklad.
Dodal, že pôvodne nešlo o farský kostol, ale kláštorný.
„Na sever od jeho lode sa nachádzalo jadro benediktínskeho kláštora. Ním bol rajský dvor, teda akési štvorcové nádvorie, kde sa mnísi zhromažďovali. Vďaka geofyzikálnemu mapovaniu máme potvrdené základy a pôdorys tohto kláštora,“ ozrejmil Kiča.
Niekdajší terč vykrádačov sa stáva vyhľadávaným pútnickým miestom Čítajte Smerom na juh od lode je situovaný druhý kostol, vzdialený len asi 35 metrov. Ide o gotický chrám, ktorý prešiel barokovou prestavbou a v súčasnosti patrí kalvínom.
„Je zaujímavé, že aj on bol súčasťou spomínaného benediktínskeho kláštora. Je to zrejmé aj z výskumov a na jeho výstavbu boli použité ruiny z niektorých budov patriacich kláštoru,“ načrtol lektor.
Kostol prežil zánik kláštora
Dejiny tohto regiónu bývali búrlivé a zasiahli aj kláštorný komplex.
Do zložitej situácie sa dostal v časoch tureckých nájazdov a najneskôr v časoch reformácie, zrejme medzi rokmi 1548 až 1580, definitívne zaniká.
Kostol sa však zachoval, hoci značne poškodený a jeho príbeh pokračoval ďalej.
