MÁLINEC. "...Keď pán tréner Turic v Málinci oznámil svoj úmysel po sezóne skončiť pri tíme mužov a priniesť tak sebe aj mužstvu zmenu, kontaktovalo ma vedeniu klubu na čele s pánom starostom. Jednania boli rýchle, korektné a priame," zaznelo z úst nového trénera Málinca Jozefa Danka v prvej polovici júla počas nášho rozhovoru.

Skúsený kouč zasadol v lete na lavičku A-tímu Jednoty, aby s mužstvom odštartoval predsezónnu prípravu. Po zhruba štyroch mesiacoch je všetko inak. Zdá sa, že klub bude hľadať ďalší nový impulz...
Účastník V. ligy JUH nazbieral v 13 zápasoch jesennej časti ročníka 2022/23 pätnásť bodov. Tie mu prinieslo kvarteto výhier a tri remízy. Vedenie klubu však očakávalo viac. Po remízovom dueli s Banskou Štiavnicou, ktorý dal zároveň bodku za tohoročnou jeseňou, oznámilo trénerovi Dankovi, že pri áčku Málinca končí.

Očakával kouč takýto verdikt? Kam povedú jeho ďalšie kroky? Čítajte a dozviete sa viac (nielen) o komplexnom zhodnotení jesennej časti z perspektívy (ex)trénera Jozefa Danka.
ĎALEJ SA DOČÍTATE:
- Podarilo sa Á-tímu pod jeho vedením splniť predsezónne (jesenné) ambície?
- Ktoré zápasy sa dali zvládnuť lepšie?
- Ako vnímal tréner návrat na štadión Poltára?
- Aké sú jeho plány do budúcna?
- Aký odkaz zanecháva hráčom a fanúšikom Málinca?
- ...a ešte omnoho viac...
Pán tréner, po menšej pauze od súťažného futbalu ste počas letnej prípravy opäť naskočili do súťažného kolotoča. Tá istá súťaž, len po reorganizácii, a zasadli ste priamo na lavičku azda najväčšieho rivala Poltára...
Niektorí to tak vnímajú, no ja som to bral ako "zaujímavý projekt neďaleko domova". Vedenie klubu mi prezentovalo svoju víziu, v ktorej sa predpokladali citeľné zmeny v rámci kádra, a s tým spojené dlhodobé ciele, ku ktorým som mal klubu pomôcť sa počas obdobia zmien prepracovať. To bolo niečo, čo ma zaujalo a do čoho som sa pustil.

Napriek kvalitnej letnej príprave nebol vstup do sezóny 2022/23 z hľadiska Málinca najlepší. Po dvojici remíz a rovnakom počte prehier vaši zverenci naplno zabodovali až v 5. kole proti Veľkému Krtíšu. Čomu tento fakt pripisujete?
Úvodnú tretinu jesennej časti by som označil ako obdobie spoznávania a chybovania.
Noví hráči z nižších súťaží, ako aj hráči po dlhodobých prestávkach, sa počas letného dovolenkového obdobia postupne dostávali do kádra.
K tomu sa pridali chyby. Niekedy výrazné individuálne hráčske, niekedy som ja netrafil najlepšiu možnú zostavu, a k tomu všetkému nervozita. Tá bola viditeľná už v prvom kole, nakoľko ľudia ho brali ako "povinnú jazdu" a ono to tak nebolo...
Po dvoch následných výhrach prišiel váš návrat na štadión Sklotatrana, avšak v pozícii rivala. Bolo pre vás toto derby niečím špecifické?
V prostrednej časti sezóny sme už vedeli, ako spoločne hrať, prišli body, herná pohoda, kvalitné výkony. Derby, samozrejme, bolo špecifické, no aj keď sme prehrali, fanúšikovia Málinca neodchádzali zo zápasu so zvesenými hlavami. Práve naopak. V zápase sa objavili aj herné veci, na ktoré sme mohli byť hrdí, takže to bolo v poriadku. Viac sa ale ku derby a Sklotatranu vyjadrovať momentálne nechcem, keďže ešte stále celý klub žije v neistote.
Z dovedna 13 jesenných zápasov ste vyťažili kvarteto výhier a v troch prípadoch ste brali bod. Dali sa podľa vás niektoré duely zvládnuť lepšie?
Jednoznačne áno. Predovšetkým dva domáce zápasy proti Čiernemu Balogu a Hajnáčke nás stáli zimnú pohodu. Aj v niektorých ďalších zápasoch sme mohli uhrať viac bodov, no tieto dva boli najtrpkejšie a charakterovo veľmi podobné: obrovské množstvo vypracovaných, no nepremenených veľkých gólových príležitostí, doplnené hrubými individuálnymi chybami na vlastnej polovici ihriska.

Ja osobne som chcel byť s tímom na konci sezóny bodovo v +- tabuľke v plusových číslach. To znamená, mať aspoň 40 bodov na konci sezóny, a teda dvadsať v jej polovici. Keby sme uhrali naviac len týchto päť bodov, boli by sme tam, kde sme chceli všetci byť. Avšak futbal sa nehrá na papieri, ale na ihrisku...
Vo futbalových kuloároch sa šepká, že záverečný zápas futbalovej jesene bol zároveň vaším posledným na lavičke Málinca v pozícii hlavného kouča...
Áno, je to tak. Niekoľko dní po veľmi dobrom výkone a remíze v Banskej Štiavnici mi, paradoxne, v deň mojich narodenín vedenie klubu oznámilo, že do jarnej časti už so mnou nepočítajú. V jesennej časti sme získali málo bodov a klub celkovo očakával niečo viac.
Ostal som z toho prekvapený, nakoľko ešte týždeň predtým sme s vedením riešili zimnú prípravu a debatovali o tom, aké kroky podnikneme na to, aby sa problémy z jesennej časti už nikdy neopakovali. Nakoniec sa však vedenie rozhodlo pre úplne iný krok. Majú na to však plné právo a ja to rešpektujem.
Ako s odstupom času hodnotíte káder málineckej Jednoty?
Ako počasie (úsmev). Premenlivý a nepredvídateľný. Určite treba uznať, že predovšetkým v útočnej fáze hry má tím všeobecne výraznú kvalitu, a keď má svoj deň, dokáže vyhrať s hocikým. Taktiež rodinné hodnoty, ktoré sú v klube hlboko zakorenené, sú veľkým pozitívom tohto klubu.
Na druhej strane, niektoré starosti a problémy, ktoré sme riešili v priebehu jesennej časti, jednoducho nepatria do klubu krajskej súťaže, a už vôbec nie, ak niekto z vedenia dúfa v hru o popredné miesta v tabuľke. Tieto veci sú však interné a interné aj ostanú.
Chceli by ste po zimnej pauze zasadnúť na lavičku nejakého iného klubu? Prišli už nejaké ponuky?
Momentálne ešte neviem, či a kde budem pôsobiť v jarnej časti. Každopádne chcem však robiť niečo, čo bude mať zmysel. Na jeseň som mal možnosť opäť si vyskúšať aj lektorskú činnosť a pripomenul som si, že mám trénerom v našom regióne čo odovzdať.
Nevylučujem preto, že sa niekam zaradím do spojenej pozície trénera a zároveň určitého koordinátora mládeže, alebo dokonca na čas len do pozície koordinátora.
Rovnako tak nevylučujem ani možnosť ísť do vyšších súťaží a rozšíriť v nejakom klube realizačný tím dospelých. Som si istý, že niekde nejaký klub hľadá presne to, čo ja ponúkam, no neviem s určitosťou povedať, či sa do práce pustím už od zimy a v našom regióne, alebo sa presuniem opäť niekam ďalej, prípadne či budem mať jarnú časť vyhradenú na samoštúdium.
Každopádne, na jeseň som získal nové cenné skúsenosti vďaka ktorým som sa posunul opäť o krok vpred. A za to som vďačný.
Čo dodať na záver?
Hoci veci nedopadli tak ako sme dúfali, chcem sa poďakovať vedeniu za príležitosť pracovať v klube TJ Jednota Málinec. Skalným fanúšikom, tým pravým, ktorí pri klube stoja za každých okolností, chcem poďakovať za to, že sú, akí sú, a že svoj obľúbený klub verne podporujú.
Avšak aj tým ostatným fanúšikom prajem, aby zažívali čo najviac potešenia z futbalu, lebo kvôli tomu sa to robí. Buďte však, prosím, o niečo trpezlivejší, a keď už nechcete svojimi hlasivkami podporiť vašich hráčov v zápase, aspoň im, prosím, neubližujte. Oni sú tam pre vás a kvôli vám, a chcú, každý jeden z nich to naozaj chce, aby ste odchádzali domov s radosťou. No nie vždy sa to podarí. Práve preto však futbal tak milujete. Lebo nič v ňom nie je nikdy isté.
V neposlednom rade ešte ďakujem hráčom za všetko, čo som s nimi mohol zažiť, a držím im palce do ich ďalších futbalových rokov. Zároveň im všetkým prajem, aby futbal nehrali "len" tak dlho ako Jano Melich, ale aspoň tak dlho ako Jožo Marcinek (úsmev).
A do jarnej časti si pamätajte, že máte všetko vo svojich nohách a hlavách. Máte rovnaký náskok na predposledné miesto, ako stratu na 4. miesto v tabuľke. Je len na vás, či sa teda budete chcieť dotiahnuť do skupiny tímov pred vami, alebo sa budete od prvého kola niečoho báť.