VEĽKÝ KRTÍŠ. Jeho vína si razia cestu na iné kontinenty. Ulahodili chuťovým pohárikom Japoncov, Kórejcov, Američanov a čoskoro ich naservírujú aj v kanadskom Quebecu či Montreali.
V Európe tiež majú svojich priaznivcov, ktorí na naturálne vína nedajú dopustiť. Tento rok ho dokonca zaradili na ponukový list v jednej z michelinských reštaurácií v poľskom Krakove.
Parketou 27-ročného Dávida Kušického z rodinného vinárstva Domin & Kušický nie sú klasické vína, putujúce do obchodných regálov.
Ekologické hospodárstvo kedysi ľuďom nevoňalo
Mladému vinárovi, ktorého rodina obhospodaruje 40 hektárov vinohradov v Modrom Kameni, Veľkom Krtíši, Vinici a Dolných Plachtinciach, chémia vo vinohrade či víne od začiatku nevoňala.
Stavil na ekológiu a naturálnosť. Rovnako, ako pred rokmi jeho starý otec Ján Domin, zakladateľ spomínanej rodinnej firmy.
Aby si splnila svoj sen o čajovni, odjazdila státisíce kilometrov na kamióne Čítajte „V 70. – 80. rokoch bol predsedom družstva a už vtedy sa ľudí snažil priviesť k ekologickému hospodárstvu. Presviedčal ich, aby postreky odsunuli bokom. Určite to nemal jednoduché. Bolo to v čase silného tlaku chemických firiem na družstvá. Neskôr naturálnu teóriu razil aj vo vinárstve,“ hovorí Dávid a siahne po fľaške so starou ošúchanou etiketou.
„Bola dedova. Neviem presne o aký ročník vína ide, ale zhruba to bude okolo roku 1978. Už vtedy uvádzal na etike že ide o prírodné víno.“
Pri debatách, že hospodáriť sa dá aj ekologicky, ľudia kedysi krútili hlavou. Aj dnes sa určite takí nájdu. No vo vinárstve Domin & Kušický sú o tom presvedčení.
Zaujala ho stará metóda výroby vína
Niet divu, že Dávid, ktorého prázdniny od detstva voňali zrejúcim hroznom, boli plné dní, keď sledoval svojho starého otca aj otca pri práci vo vinohrade, ide v ich šľapajách. Svoj vinársky biznis však posunul na ďalšiu úroveň. Tak trochu pripomína časy prvých zmienok o víne.
Stredoslováci sa pustili do unikátneho projektu. Ponúknu výlet do vesmíru Čítajte „Pochádzajú z Gruzínska, kde kedysi vyrábali víno v špeciálnych hlinených nádobách, takzvaných kvevroch. Princíp bol jednoduchý. Nádoby naplnili strapcami hrozna, zatvorili a zakopali do zeme. Po polroku bolo víno hotové,“ ozrejmil absolvent vinohradníctva a vinárstva na Mendelovej univerzite v Brne.
Práve počas štúdií mal možnosť zoznámiť sa so starou metódou výroby vína, ktorá ho inšpirovala. Dnes má v pivnici rodinnej firmy dve obrovské betónové vajíčka. Plní ich hroznovou šťavou, ktorá sa za rok zmení na nápoj s originálnou chuťou.
„Hovorí sa, že najprirodzenejšie nádoby na víno sú z betónu. Drevo mu totiž dodá svojskú príchuť, nerez zamedzí prístup kyslíka. Betón má mikropóry a chuťovo víno nijako neovplyvní,“ vysvetlil Dávid na margo betónových vajíčok s tým, že on ich nezakopáva do zeme, ani nehádže do nich celé strapce. No chémia má naďalej stopku.
Na slovenské pomery netypické nádoby sú z Francúzska a nie sú lacnou záležitosťou. Aj dnes má v jednej šťavu z bieleho hrozna a v druhej sa rodí novinka.
