Štvrtok, 9. február, 2023 | Meniny má Zdenko

Klenby kaštieľa Coburgovcov sa prepadli, vznikol unikátny priestor pre turistov

Obrovský kaštieľ bol blízko zániku, teraz ukrýva atrakciu, ktorá láka ľudí z celého Slovenska.

Coburgovský kaštieľ v JelšaveCoburgovský kaštieľ v Jelšave (Zdroj: Branislav Caban)

JELŠAVA. Ešte pred zhruba ôsmimi rokmi to s budúcnosťou coburgovského kaštieľa v Jelšave (okres Revúca) vôbec nevyzeralo ružovo.

Obrovská budova, ktorú sa samospráva neúspešne pokúšala predať od roku 2005, bola pre malé mesto veľkou záťažou a údržba ho stála tisícky eur ročne.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Objekt bol približne 30 rokov prázdny a zatvorený, čo využili dlhoprstí a zo striech monumentálnej budovy postupne rozkradli zhruba 760 metrov štvorcových medenej krytiny.

Tú potom len provizórne nahradili asfaltové pásy.

Nielen strecha však vyzerala žalostne. Vlhnúce múry, padajúce zvyšky omietky, ošarpaná fasáda, okná bez skiel i rámov, na prízemí zamurované, aby sa dovnútra nemohli dostať ďalší zlodeji.

SkryťVypnúť reklamu

V časti objektu sa navyše na niekoľkých poschodiach prepadli barokové klenby, na ktoré po rozkradnutí časti strechy zatekala voda.

Mohlo by vás zaujímať: Na trať vyrazí historický vlak, návštevníci uvidia aj švajčiarske električky Čítajte 

To všetko len dotváralo smutný obraz pustnúcej pamiatky. Pripočítajme k tomu lokalitu v chudobnom a zo strany štátu neustále zabúdanom Gemeri, kde sa pomaly v každej druhej dedine rozpadáva nejaký kaštieľ či kúria, a výsledkom bola iba mizivá šanca na záchranu vyše 400-ročnej budovy.

Zázrak na Gemeri a nový začiatok

Hoci to teda vyzeralo tak, že jelšavský kaštieľ čakajú v najlepšom prípade ešte desaťročia chátrania, ak nie úplný zánik, stalo sa niečo, čo minimálne v podmienkach regiónu Gemer-Malohont môžeme považovať za zázrak.

Neudial sa naraz, lusknutím prsta.

Naopak, šlo o dlhý a náročný proces, ktorý stále nie je ukončený, avšak už dnes možno povedať, že coburgovský kaštieľ je zachránený pre ďalšie generácie.

SkryťVypnúť reklamu

Prvým a najdôležitejším krokom bolo v roku 2015 rozhodnutie vedenia mesta a mestského zastupiteľstva začať postupne opravovať kaštieľ vlastnými silami a prostriedkami.

Šlo o pomerne odvážny krok, pretože celková obnova kaštieľa bola vyčíslená na zhruba desať miliónov eur, čo bola pre trojtisícové mestečko závratná čiastka.

Navyše, radní nemohli očakávať ani príliš veľkú podporu miestnej verejnosti, keďže ku záchrane historických pamiatok sa veľká časť Gemerčanov stavia, jemne povedané, vlažne.

Začiatky boli teda len skromné. Vďaka národnému projektu na zapojenie nezamestnaných do obnovy pamiatok, finančne podporenému aj Ministerstvom kultúry SR, začalo v kaštieli každoročne pracovať 13 až 15 nezamestnaných.

Tí pod dohľadom koordinátorky pamiatkovej obnovy vykonávali záchranné práce a jednoduché opravy.

SkryťVypnúť reklamu

Budovu, či vlastne komplex budov postupne čistili, vypratávali sutinu a upravovali terén na odvod dažďovej vody. Už samotný fakt, že po desaťročiach sa do kaštieľa vrátili ľudia, bol mimoriadne dôležitý.

Prečítajte si aj: Väzenie, ktoré okúsil aj objaviteľ Domice, dnes slúži na liečbu i unikátnu terapiu Čítajte 

Zmeny boli postupné a pre mnohých nebadateľné. Väčšina prác sa totiž diala vo vnútri kaštieľa či na jeho nádvorí a zvonka sa roky prakticky nič nemenilo.

Zdanie však klamalo, pretože v objekte sa vďaka rôznym dotáciám i spolufinancovaniu mesta podaril okrem iného zrejme najdôležitejší stavebný zásah – výmena provizórnych asfaltových pásov i ďalšej krytiny za solídnu strechu.

Zároveň bol opravený krov a dnes sú už rozmerné strechy kaštieľneho komplexu kompletne obnovené.

Do jeho priestorov sa medzitým vrátil život aspoň príležitostne i v podobe rôznych podujatí, ktoré v ňom sa samospráva organizovala – napríklad vianočné trhy či takzvaný Kaštieľny deň.

Hosťovala aj putovný medzinárodný festival experimentálneho audio-vizuálneho umenia Hradby samoty.

Zlomový rok 2020

Hoci toho bolo urobeného veľa a vďaka postupnej obnove strechy už kaštieľu nehrozil zánik či ďalšie chátranie, stále chýbal nejaký zlomový moment, ktorý by historickú budovu posunul ku komplexnejšej obnove a trvalému využívaniu.

K pozitívnej zmene v tomto smere došlo v roku 2020. Pomocnú ruku pri oživovaní kaštieľa podalo občianske združenie (OZ) Čierne diery, ktoré mapuje a propaguje zabudnuté pamiatky v Gemeri-Malohonte, Novohrade i iných regiónoch.

V coburgovskom kaštieli sa rozhodli vytvoriť takzvanú zážitkovú expozíciu s možnosťou prenocovania v presklených bunkách, ktorú ďalšie dva roky postupne budovali.

Financovali ju z vlastných prostriedkov, ktoré získali napríklad za predaj svojich publikácií či grafík.

Druhým dôležitým momentom bol úspešný projekt jelšavskej samosprávy, vďaka ktorému získala z Nórskeho finančného mechanizmu dotáciu zhruba milión eur na obnovu zadného krídla kaštieľa.

Vzniknúť v ňom má historicko-remeselné a ekologické centrum Gemera, ale aj zázemie pre turistov.

Kaštieľ ožíva

Obidva projekty sa podarilo úspešne doviesť k realizácii. Zážitková expozícia je už hotová, ale pre niektoré administratívne úkony bude napokon oficiálne otvorená až na jar roku 2023.

Čoskoro bude sprístupnený aj rezervačný formulár a stránka s ďalšími podrobnosťami.

Snahu samosprávy, Čiernych dier a tímu architektov však medzitým ocenili v architektonickej súťaži CE ZA AR za rok 2022, kde bola zážitková expozícia ocenená ako víťazné dielo v kategórii Fenomény architektúry.

„Veľmi nás teší tento úspech a zároveň je to aj zadosťučinenie, pretože obnova a práce na kaštieli v Jelšave sú dlhotrvajúci proces, do ktorého sa zapája množstvo komunít. Od komunity architektov až po komunitu miestnych ľudí, ktorí nám pomáhali aj so stavebnými prácami,“ uviedol pre MY Novohrad spoluzakladateľ Čiernych dier Martin Lipták.

Dodal, že aj samotné ocenenie – soška – poputuje priamo do Jelšavy a zrejme bude vystavená priamo v kaštieli.

Podľa architekta Petra Lényiho z ateliéru 2021 architekti návrh takéhoto riešenia bol veľkou výzvou, pretože sa týkal prostredia, ktoré bolo veľmi zaujímavé, ale zároveň značne špecifické.

„Kaštieľ bol stavaný vo viacerých obdobiach, od 17. storočia až po posledné úpravy v druhej polovici 20. storočia. Zaujímavé je, že všetky tieto vrstvy je na ňom možné nejakým spôsobom čítať – keď sa človek naň pozrie, vidí na hmotách kaštieľa a jeho vnútornom členení, čo pochádza z ktorého obdobia,“ vysvetlil Lényi, ktorý výsledný návrh vypracoval s kolegami Ondrejom Markom, Mariánom Luckým a Lenkou Boreckou.

Ako dodal, klient im dal pri návrhu riešenia voľnú ruku.

„Keď sme si pozreli kaštieľ, zistili sme, že najzaujímavejšie časti sú tie, ktoré sú zároveň aj najviac poškodené – teda miestnosti s prepadnutými klenbami. Vďaka tomu sa niekde otvoril priestor aj cez tri podlažia,“ vysvetlil architekt.

Keďže na komplexnú obnovu kaštieľa neboli a nie sú peniaze, tímu architektov sa zdalo zaujímavé ukázať stavbu v stave, v akom je teraz.

„Je to aj oveľa originálnejšie, ako zmeniť ju na nejaké komplexne zrekonštruované múzeum,“ konštatoval Lényi.

Výsledný a realizovaný návrh napokon pozostáva z oceľových lávok a presklených buniek, ktoré skomfortnia návštevníkom prehliadku objektu a umožnia im zažiť ho zblízka.

Na projekte sa podieľal aj Ateliér Haus, ktorý ho rozpracoval do realizačných podrobností či štúdio Light Lab s návrhom osvetlenia.

Pokračujúca obnova

Ako pre MY Novohrad povedal primátor Jelšavy Milan Kolesár, ocenenie ich v meste veľmi potešilo a je vyvrcholením spolupráce s OZ Čierne diery.

Na projekte sa samospráva podieľala okrem iného inštaláciou inžinierskych sietí a prípojok k bunkám, na ktorú získala dotácie z rôznych zdrojov.

Mohlo by vás zaujímať: Dal stopku chémii a vínom z betónového vajca prerazil aj na iných kontinentoch Čítajte 

Medzitým sa už začali aj práce na zadnom krídle, ktoré je rekonštruované z nórskych fondov.

„Myslím si, že stavba napreduje v súlade s harmonogramom a dúfam, že sa neobjaví nič mimoriadne, čo by priebeh prác narušilo,“ vyjadril sa primátor.

Okrem obnovy zadného traktu na kaštieli prebiehajú aj každoročné záchranné práce so zapojením nezamestnaných.

Tohto roku sa však z pre dôvody na strane štátu mohli začať až v septembri a nie na začiatku leta, ako to bývalo po minulé roky. Trvať majú do apríla 2023.

Mesto Jelšava zamestnalo 18 pracovníkov a na personálne výdavky získalo dotáciu bezmála 196 000 eur.

„Práce v rámci národného projektu, ktorého realizácia prebieha hlavne počas zimného obdobia, sú zamerané na statickú konsolidáciu a murovanie v suteréne. Pokračujeme v odvodňovaní kaštieľa, pretože dažďovú vodu z novovzniknutých zvodov treba správne odviesť. Jedna partia pracovníkov sa venuje práci s oknami na prízemí,“ prezradila Kozárová.

Doplnila, že už čoskoro vybúrajú zámurovky okien, kde sú vďaka finančnej podpore Banskobystrického samosprávneho kraja už osadené obnovené historické mreže. Osadia aj zasklené rámy okien.

„Tiež sa venujeme ‚skultúrneniu‘ dvoch menších miestností na prvom nadzemnom podlaží, ktoré verím, že milo prekvapia návštevníkov v budúcoročnej sezóne,“ avizovala koordinátorka.

Zaujímavosťou v súvislosti s kaštieľom je konferencia venovaná tomuto objektu, ktorá sa uskutoční 8. decembra 2022 v priestoroch historickej sály jelšavskej radnice a bude dostupná aj online.

Odznejú na nej príspevky zamerané na predstavenie kaštieľa, výstupy výskumov či realizované projekty jeho obnovy.

Dejiny staré štyri storočia

Počiatky kaštieľa v Jelšave siahajú minimálne do začiatku 17. storočia.

Pôvodne renesančný objekt bol následne opevnený, ale v časoch stavovských povstaní napriek tomu vyrabovaný.

V 18. storočí sa začala jeho honosná neskorobaroková prestavba, ktorá však nebola nikdy dokončená v plánovanom rozsahu.

Kaštieľ v ďalšom období prešiel stavebnými úpravami hlavne pre sfunkčnenie priestorov a začal slúžiť predovšetkým ako administratívno-hospodársky objekt či správna budova pre majetky rodov Koháry a Coburg.

Prečítajte si aj: Hromadné bitky vo Fiľakove sú už minulosťou. Štyria z aktérov boli odsúdení Čítajte 

Sídlilo v nej riaditeľstvo coburgovských lesov, určená bola aj na ubytovanie pre úradníkov a zamestnancov.

Zaujímavosťou je, že v monumentálnej veži v severovýchodnom krídle bola umiestnená sýpka.

Celkovo ide o veľký, štvorkrídlový objekt, ktorý je trojpodlažný a v najstarších častiach dvojpodlažný. Vonkajšie rozmery kaštieľa sú 85 x 47 metrov, vnútorné nádvorie má 50 x 20 metrov.

V druhej polovici 20. storočia kaštieľ slúžil okrem iného filiálke Semenárskeho závodu Štátnych lesov, Štátnej horárskej škole, alebo neskôr poľnohospodárskemu učilišťu.

V zadnej časti bývali viaceré miestne rodiny, tie však boli ešte v 70. rokoch spolu so spomínanými inštitúciami vysťahované pre zlý stavebno-technický stav objektu.

V 80. rokoch prebehla rekonštrukcia krovu a osadená bola medená strešná krytina, objekt však zostal ďalej bez využitia.

Do majetku mesta sa dostal v 90. rokoch a od roku 2015 je postupne obnovovaný a prezentovaný verejnosti.

Najčítanejšie na My Novohrad

Inzercia - Tlačové správy

  1. Lesníctvo, drevárstvo, ekológia a technika sú životný štýl!
  2. Sme Univerzita, ktorá nosí úspech v mene
  3. Za kvalitným vzdelaním nemusíte do sveta! Príďte na EkF TUKE
  4. SME ženy a Jamie Oliver: Toto menu platí iba vo februári
  5. Európu sužuje chrípka nebývalých rozmerov. Ako sa chrániť?
  6. Nový diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  7. INDEX: Prečo stále nemáme diaľnicu do Košíc
  8. Vyšlo februárové Doma v záhrade
  1. Trhu s ojazdenými autami sa darí
  2. Bezpečnosť pri šoférovaní vychádza z dobrého videnia
  3. Lesníctvo, drevárstvo, ekológia a technika sú životný štýl!
  4. Za kvalitným vzdelaním nemusíte do sveta! Príďte na EkF TUKE
  5. Sme Univerzita, ktorá nosí úspech v mene
  6. SME ženy a Jamie Oliver: Toto menu platí iba vo februári
  7. Chýbajúce zuby? Toto je trvácne riešenie, ktoré nebolí
  8. Na bezpečnom internete záleží
  1. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť? 4 479
  2. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu 4 052
  3. Chýbajúce zuby? Toto je trvácne riešenie, ktoré nebolí 3 676
  4. Dodajte vašej pokožke šťavu 2 161
  5. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery 751
  6. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model 711
  7. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka 637
  8. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to 279

Blogy SME

  1. Samuel Zubo: Počet hlasov zo zahraničia sa môže zvojnásobiť - Voľby 2023
  2. Anna Miľanová: Ohňostroj tvorivosti... 2022
  3. Pavel Macko: Pán Žilinka, cítim s Vami, ale zastavte mafiánske praktiky prokuratúry!
  4. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými Kalváriami - Štiavnik
  5. Ján Bilohuščin: Koalície pred voľbami - ako môžu vyzerať?
  6. Jan Pražák: Služkou proti své vůli?
  7. Matúš Lazúr: Teplý obed je mýtus. V bohatom Nórsku deti v škole obed nemajú.
  8. Ľuboš Vodička: O psoch záchranároch
  1. Peter Sarkocy: 4 dôvody prečo by som si už nekúpil Škodu Enyaq 30 111
  2. Štefan Vrátny: Pohľad zvonku na Budajove vzťahy s ŠtB 18 932
  3. Richard Sulík: Ako sme vyriešili najväčší problém tejto krajiny a teraz ponúkame reštart 9 706
  4. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá) 6 569
  5. Jana Melišová: Vdýchava drevu nový život a dušu 4 614
  6. Igor André: Dve poznámky ku „rómskemu Kanaánu“ vo Veľkej Británii 3 511
  7. Ľudmila Križanovská: Veľká Británia a USA sú najväčšie zlo na svete 2 541
  8. Helena Smihulova Laucikova: Predtým ako som zostarla 2 523
  1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Východniarom tu čas beží rýchlejšie
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 56. - Arktída - Edmund Hillary, Neil Armstrong a ich výlet na severný pól (1985)
  3. Jiří Ščobák: Bude rok 2023 na Slovensku ekonomicky príjemný? Aká bude inflácia na konci roka?
  4. Martina Hilbertová: Keď prišla na Slovensko, nechcela žiť. Pomohlo jej divadlo
  5. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  7. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  8. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

TJ Baník Ružiná vlani ligu ovládol, v tomto ročníku sa stále hľadá.

TJ Baník Ružiná však určite nehádže flintu do žita, verí v zlepšenie.


3 h
ilustračné foto - tréner BKM Nenad Miloševič vyjadril po zápase spokojnosť nad víťazstvom no nezabudol poukázať aj na chyby svojich zverencov.

Lučenčania stále nevedia nájsť recept na víťazstvá.


11 h
Nádherný výhľad na Španiu Dolinu z haldy banskej šachty Maximilián. Táto šachta je druhou najstaršou v dedine. Raziť ju začali v roku 1567.

Aj stredné Slovensko má Boží hrob. Je zmenšenou kópiou vyhľadávanej stavby v Jeruzaleme.


13 h
Policajti zastavili v Lučenci auto s osemčlennou posádkou. Je podozrenie, že ide o nelegálnych migrantov.

Policajti zastavili vozidlo s podozrivou posádkou


18 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zákon zakazuje znečisťovať cesty.


8. feb

O incidente informovala mestská polícia Liptovského Hrádku.


7. feb

Zákazník od októbra čaká na preplatok od plynárov. Pošlú ho vraj o niekoľko dní.


20 h

Mladej žene polícia na mieste zadržala vodičský preukaz.


8. feb

Blogy SME

  1. Samuel Zubo: Počet hlasov zo zahraničia sa môže zvojnásobiť - Voľby 2023
  2. Anna Miľanová: Ohňostroj tvorivosti... 2022
  3. Pavel Macko: Pán Žilinka, cítim s Vami, ale zastavte mafiánske praktiky prokuratúry!
  4. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými Kalváriami - Štiavnik
  5. Ján Bilohuščin: Koalície pred voľbami - ako môžu vyzerať?
  6. Jan Pražák: Služkou proti své vůli?
  7. Matúš Lazúr: Teplý obed je mýtus. V bohatom Nórsku deti v škole obed nemajú.
  8. Ľuboš Vodička: O psoch záchranároch
  1. Peter Sarkocy: 4 dôvody prečo by som si už nekúpil Škodu Enyaq 30 111
  2. Štefan Vrátny: Pohľad zvonku na Budajove vzťahy s ŠtB 18 932
  3. Richard Sulík: Ako sme vyriešili najväčší problém tejto krajiny a teraz ponúkame reštart 9 706
  4. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá) 6 569
  5. Jana Melišová: Vdýchava drevu nový život a dušu 4 614
  6. Igor André: Dve poznámky ku „rómskemu Kanaánu“ vo Veľkej Británii 3 511
  7. Ľudmila Križanovská: Veľká Británia a USA sú najväčšie zlo na svete 2 541
  8. Helena Smihulova Laucikova: Predtým ako som zostarla 2 523
  1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Východniarom tu čas beží rýchlejšie
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 56. - Arktída - Edmund Hillary, Neil Armstrong a ich výlet na severný pól (1985)
  3. Jiří Ščobák: Bude rok 2023 na Slovensku ekonomicky príjemný? Aká bude inflácia na konci roka?
  4. Martina Hilbertová: Keď prišla na Slovensko, nechcela žiť. Pomohlo jej divadlo
  5. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  7. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  8. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu