TELGÁRT. Aká je jeho história nevedno. Isté je však, že pochádza z čias Rakúsko – Uhorska a ešte donedávna by málokto povedal, že pre ľudí z rôznych kútov našej krajiny, dokonca aj spoza hraníc, bude veľkým lákadlom.
Starý vlakový vozeň bez kolies stál hodný čas neďaleko Dobšinskej ľadovej jaskyne. Napriek tomu, že pôsobil opustene, padol do oka Andrejovi Šramkovi a jeho manželke Zuzke.
Vedeli, že to je to pravé, čo hľadajú. Už dlhší čas totiž snívali o vlastnej kaviarni, zasadenej v nádhernom horskom prostredí, s výhľadom na snáď najfotografovanejšiu technickú pamiatku na Slovensku – Chmarošský viadukt. Takej, ktorá by zapasovala na miesto nachádzajúce sa v blízkosti železničnej trate z Červenej Skaly do Margecian, pretínajúcej jedno z najkrajších oblastí našej krajiny. Jej súčasťou je známa Telgártska slučka.
Dal stopku chémii a vínom z betónového vajca prerazil aj na iných kontinentoch Čítajte „Nápad otvoriť si kaviareň vznikol paradoxne počas prvej vlny koronavírusovej pandémie, v čase, keď mnohí nevedeli, ako dlho bude trvať obdobie, ktoré vôbec neprialo zariadeniam tohto typu a gastru všeobecne,“ spomína Andrej Šramka, ktorý sa do svojho rodiska vrátil po rokoch pôsobenia v našej západnej metropole. Jeho manželka Zuzka má korene v Spišskej Novej Vsi.
Plán s vozňom vyšiel podľa predstáv
Andrej je z rodiny, ktorá už tri desaťročia podniká v cestovnom ruchu. Pozemok na rozhraní Nízkych Tatier, Slovenského raja a Muránskej planiny, v blízkosti hlavného cestného ťahu s rozprávkovým výhľadom na spomínanú technickú pamiatku, v susedstve s Kráľovou hoľou či Dobšinskou ľadovou jaskyňou, sa priam núkal na netradičné využitie.
„Veľa ľudí sem prichádza len na otočku. Prejdú stovky kilometrov len preto, aby sa odfotili pri Chmarošskom viadukte a idú domov. Naším zámerom bolo zdržať ich tu, priblížiť im históriu unikátnej trate s deviatimi tunelmi, upriamiť ich pozornosť na ďalšie zaujímavosti tohto regiónu a poskytnúť im príjemné miesto na oddych, občerstvenie, dobrú kávu, ktorú pod Urpínom pražia chalani z Mlsnacava, v lete aj zmrzlinu,“ priblížil ambiciózny podnikateľ.
Aby si splnila svoj sen o čajovni, odjazdila státisíce kilometrov na kamióne Čítajte Plán so železničným vozňom kreatívnym manželom vyšiel podľa predstáv. Zohnať kolesá síce nebolo jednoduché, no v popradskej Tatravagónke im napokon vyšli v ústrety.
S mostármi, ktorým vozeň padol sa dohodli, prišli žeriav a kamión a základ budúcej kaviarne putoval na miesto, kde dnes púta pohľady výletníkov.
„Manželka je interiérová dizajnérka a mala jasnú predstavu, ako má kaviareň v starom vozni vyzerať. Ladená je v štýle 30. rokov minulého storočia, teda do doby, keď začali stavať spomínanú železničnú trať,“ ozrejmil Andrej.
Andrej Šramko s manželkou Zuzkou. (zdroj: Marcela Ballová)Na stenách s dreveným obkladom a vkusnými tapetami zaujmú historické fotografie z rodinného albumu aj od železničnej spoločnosti.
Nechýba niekdajšia tabuľa príchodov, ktorá dnes slúži ako ponuka menu, originálny železničný stĺp, pretáčacie hodiny, starý nábytok aj drobná vychytávka v podobe malého vláčika, premávajúceho vnútri po celom obvode vagóna.
V Depo Café dostali druhú šancu aj predmety zo starých horehronských povál.
Ľudia sa hrnuli, kapacita nepostačovala
Hneď po otvorení unikátnej kaviarne sa mladí manželia na nezáujem hostí rozhodne nemohli sťažovať. K neprehliadnuteľnému zelenému vagónu ich najmä počas letnej a zimnej sezóny smerovalo neúrekom.
