Prevádzkovatelia jednej z najnavštevovanejších turistických atrakcií v Banskobystrickom kraji, ktorú ročne navštívi zhruba 70-tisíc turistov a prepraví vyše 130-tisíc cestujúcich, bojujú o jej zachovanie.
Unikátna Čiernohronská železnica (ČHŽ), ktorá je od roku 1982 národnou kultúrnou pamiatkou, a ktorú v roku 2011 vyhlásili za jeden zo siedmich divov Banskobystrického kraja, má za sebou mimoriadne turbulentný rok.

V lete vyústil spor medzi prevádzkovateľmi železnice a developerom z Oravy do situácie, kedy podnikateľ bez predošlého upozornenia zasypal štrkom koľajnice, prechádzajúce cez jeho pozemok.
Podľa informácií, ktoré v utorok 13. decembra zverejnili členovia neštátnej organizácie ČHŽ, k dohode doposiaľ nedošlo.
"Zrušením lesnej železnice celá dráha „de jure“ prestala existovať a celá jej existencia je vraj dnes „čierna stavba," zverejnili prevádzkovalia horehronskej rarity názor z rezortu dopravy.
"Ministerstvo dopravy chce vyriešiť nielen túto kauzu, kde ide o spor medzi vlastníkom pozemkov pod Čiernohronskou železnicou, obcou a prevádzkovateľom železničky, ale aj dať do správnych koľají celú železnicu, vrátane jej postavenia ako kultúrnej pamiatky a jej celkového fungovania podľa platných predpisov," vyjadrila sa pre MY Novohrad Miriam Švikruhová z odboru komunikácie rezortu dopravy a výstavby SR.
Doplnila, že aktuálne sumarizujú všetky relevantné podklady, rozhodnutia a informácie, ktoré sú nevyhnutné na zistenie skutočného stavu.
"Máme záujem, aby mohla Čiernohronská železnica plnohodnotne fungovať. Všetky zúčastnené strany však musia rešpektovať preukázaný a overený právny stav a s ním súvisiace následné kroky," dodala Švikruhová.
Keďže miestni majú obavy o celkovú existenciu slovenskej atrakcie, ktorá je svetovou raritou, spísali petíciu (nájdete ju TU) a ľudí vyzývajú na jej podporu.
"Petíciou reagujeme na udalosti, ktoré priamo ohrozujú ďalšiu existenciu Čiernohronskej železnice. Nejasné zámery s pozemkom bývalej píly, ktorým prechádza trať ČHŽ, výrazným spôsobom narúšajú fungovanie a ďalšie zachovanie národnej kultúrnej pamiatky," priblížili prevádzkovatelia ČHZ.
Konkretizovali, že predstaviteľov dotknutých orgánov štátnej správy a samosprávu Čierneho Balogu žiadajú o zachovanie trate ČHZ v úseku Čierny Balog - Dobroč.
"Tiež žiadame o pomoc a podporu pre ČHZ, ktorá významne napomáha k rozvoju cestovného ruchu na Horehroní," dodali organizátori petície s tým, že nesúhlasia s masívnou výstavbou domov s podľa nich veľmi nejasným určením na pozemkoch bývalej píly Jánošovka.
"Navrhujeme verejné prejednanie a bližšie oboznámenie o úmysloch developera s pozemkom, nachádzajúcim sa na spomínanom cennom území," píše sa v petícii.
Čo sa stalo v lete
Ešte vo roku 2016 kúpil developer z Oravy v dražbe pozemky bývalej píly Jánošovka.
„Po pozemkoch, ktoré získal dražbou, vedú koľaje ČHŽ postavené v rokoch 1908 – 1913,“ uvádzajú prevádzkovatelia ČHŽ na oficiálnej webovej stránke železnice s tým, že ihneď po dražbe prejavili záujem o odkúpenie alebo prenájom pozemkov pod dráhami ČHŽ. Zatiaľ bez odozvy.

"Dňa 8. 6. 2022 bez akejkoľvek výzvy alebo kontaktovania ČHŽ zasypal pán Garbiar časť koľají štrkom, čím vážne ohrozil bezpečnosť prevádzky ČHŽ. Tento bezprecedentný čin ostal doposiaľ nevyriešený. Naopak, ministerstvo dopravy a výstavby (MDaV) začalo zvolávať na ČHŽ najrôznejšie stavebné dohľady a riešiť samotnú existenciu dráhy ČHŽ ako celku," priblížili nepríjemnú situáciu prevádzkovatelia ČHŽ.
Ďalšie ohrozenie
„Na základe listiny z roku 1983 o zrušení lesnej železnice, ktorá bola na
Dve sestry v rôznych kútoch sveta
Čiernohronská železnica a Alishan Forest Railway na Taiwane sú dve veľmi podobné pôvodne lesné železnice s rovnakým rozchodom koľajníc (760 a 762 mm) a rovnakým osudom na opačných stranách zemegule.Boli postavené začiatkom minulého storočia (1909 a 1912) pre zvoz dreva, dosiahli celkovú dĺžku cca 100 km a boli intenzívne využívané lesnými správami až do druhej poloviny 20. storočia.Po strate ich pôvodného zmyslu (prepravu dreva prevzali moderné nákladné automobily) sa obidve podarilo úspešne pretransformovať na významné atrakcie cestovného ruchu – namiesto dreva dnes vozia turistov a návštevníkov lesníckych múzeí v prírode. Táto až zarážajúca podobnosť, korešpondujúca aj s podobnosťou našich malých štátov, iniciovala nápad Čiernohronskej železnice v Čiernom Balogu (ČHŽ) nadviazať s Alishan Forest Railway (AFR) bližšie kontakty s dôrazom na vzájomnú výmenu skúseností, prevádzkových modelov, spoluprácu zamestnancov a kultúrnu výmenu.Akýmsi vyvrcholením tejto spolupráce by malo byť v budúcnosti zapožičanie jednej zo zachovaných unikátnych parných lokomotív AFR typu SHAY pre prevádzku na ČHŽ.
Zdroj: ČHŽ
ministerstvo dopravy a výstavby iniciatívne doručená z obecného archívu bývalým starostom a vedúcou stavebného úradu v Čiernom Balogu, sa konflikt vystupňoval. Riaditeľ odboru dráhového stavebného úradu MDaV SR tieto argumenty prijal a tvrdí, že zrušením lesnej železnice celá dráha „de jure“ prestala existovať a celá jej existencia je vraj dnes „čierna stavba,“ uvádzajú prevádzkovatelia ČHŽ.
Zdôrazňujú, že Čiernohronská železnica vyše 30 rokov dostáva od všetkých štátnych úradov prevádzkové povolenia, licencie či ďalšie súhlasy.
„Zástupcovia ČHŽ boli nútení prizvať si na pomoc právnickú firmu, pretože na základe tejto argumentácie by ČHŽ musela žiadať o dodatočné stavebné povolenia so všetkými náležitosťami a vydokladovať ich do 30 dní, inak sa nariadi jej odstránenie,“ ozrejmili členovia n. o. ČHŽ s tým, že nanovo doložiť kompletnú projektovú dokumentáciu všetkých traťových úsekov, vrátane súhlasov dotknutých organizácií nových územných rozhodnutí a dokladov, preukazujúcich vlastníctvo k pozemkom a tratiam, je v požadovanej lehote nereálne.
„Na základe týchto udalostí sa miestni rozhodli zorganizovať petíciu na zachovanie a podporu Čiernohronskej železnice železnice v Čiernom Balogu. Nejasné úmysly developera s pozemkom a tlak na Čiernohronskú železnicu vyvolali mnohé opodstatnené obavy a otázky."